reklama

História slovenského petangu podľa nás. - ČASŤ 11.

PÉTANQUE......aha, to je to čo v starých francúzskych filmoch hrajú dôchodcovia.Pétanque, alebo petank ,alebo petang je francúzska spoločenská hra pre dve 1-3 členné družstvá, ktoré sa snažia umiestniť gule čo najbližšie k cieľu,

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako som objavil petangové NEMECKO.

Napísal : Lubomír Šedivý

 Rok 2003 a po mužskej účasti na MS sa aj naše dievčatá, petangistky vybrali na ME do nemeckého Rastattu. Účasť si vybojovala štvorica Ingrid Jarunková (Slopak), Etela Krchňáková (Slopak), Jana Lazarová (PkBa) a Martina Snopová (Slopak). Ako coach teamu Bruno Fernandez, moja maličkosť ako šéf výpravy a dvojica fanúšikov Milan Sobolič a Roman Bomboš. Vďaka nemenovanému Brunovmu priateľovi ako sponzorovi sa nám cestovalo pohodlnejšie. Dve autá nás po desiatich hodinách vyklopili v menšom nemeckom mestečku , neďaleko francúzskych hraníc a my sme nedokázali otvárať ústa. Prvé prekvapenie bol petangový areál na okraji mesta. Skladal sa z haly kde bolo 12 ihrísk, nejaké klubové miestnosti a balkónik asi pre 50 divákov. Vonku boli štyri plochy po 8 ihrísk aj s osvetlením , oddelených chodníkmi , lavičkami, stromčekami a trávičkou . K tomu ešte patrila miestnosť ktorú pri turnajoch a klubových akciách používali ako gril. V hlavnej budove som zabudol , malá kuchyňka a jedáleň. Tu bola prvá príhoda z rady vtipných . Na úvod nás privítali rezňom a zemiakmi a............zalievali to nejakou slivkovou omáčkou . No proste nemecký „eintopf“ . No a keďže som stál zo skupinky Slovákov posledný , pochopil som a keď mi prvá kuchárka nahodila zemiaky, druhá rezeň, pred treťou , ktorá už krúžila nad mojim tanierom so žufaňou so „slivkovicou“, som ho rýchlo odtiahol. Napriek hlasným komentárom domácich ,v očiach našich sa zračila mierna závisť. Mal som jediný jedlý rezeň. Druhá príhoda bola z porcie dojemných . Večer keď sme nastupovali na slávnostné zahájenie , vidím Etelku ako sa zohýba a do vrecúška si naberá štrk z ihrísk , kde budú hrať......O niekoľko rokov som sa dozvedel , že má doma túto pamiatku zo všetkých majstrovstiev na ktorých reprezentovala Slovensko. Potom nás však poriadatelia trošku nasr... Klasicky, najskôr sme dva razy boli Slovinci aj takú vlajku nám podsúvali a pre zmenu hrali nám švédsku hymnu. No proste na západe to ešte bude dlho trvať kým pochopia, že to nie je jedno kto sme, asi by im to tiež vadilo keby sa im komolili názvy krajín a prehadzovali vlajky a hymny. Príbeh herný. Dievčatá , napriek tomu, že boli nováčik bojovali ako levice a škoda posledného zápasu, Bruno keby včas a hlavne správne a spravodlivo prestriedal , asi by sme vyhrali a postúpili.(Milan a ja stojac na balkóne sme to hovorili už asi 3 nahodenia pred tým ako sa konečne striedalo a ešte k tomu ináč. Dievčatá začali doťahovať , ale streľba žiaľ v rozhodujúcej chvíli bola nulová.....ale to je to keby , keby a možno to tak malo byť. Aj tak 9-12 miesto v Európe pri premiére je super.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 No a na záver nemeckého pobytu to na čo si rád spomínam. Býval som na izbe s Milanom a po návrate z prechádzky po okolí , keď sme hľadali kde si dať pivo sme prišli ku dverám a zasunuli kartu na otváranie dverí a.......nič, „sedláci v meste“ skúsili sme to obaja niekoľkokrát a stále......nič. No čo teraz? Však oproti býva Bruno a ten všetko vie , je svetobežník on nám poradí. Zabúchame ....ticho , druhýkrát ...nič , asi až na piate búchanie Bruno otvára dvere , práve vyliezol zo sprchy , malý uteráčik okolo bedier a hneď sa chápavo chytá našej karty , urobil krok a........prievan zatvára aj dvere jeho izby a karta vnútri. Klasická filmová scéna. Bruno hneď reaguje , Luboš zbehni na recepciu a vypýtaj náhradné karty od vašej a mojej izby. Dobre Bruno , ale najskôr ma to musíš naučiť ako sa to povie .Na to moja úbohá angličtina nestačí . ......A zrazu zacengá výťah, otvárajú sa dvere a vychádza odtiaľ poľská družina . Bruno sa skoro stratil v zárubni , sťahuje brucho, priťahuje uterák a Poľky prechádzajú okolo a s úsmevom na perách zdravia po jednej cześć, cześć, cześć,cześć. Len čo zmiznú vo svojej izbe otvára sa znova výťah a tá istá scéna sa opakuje s nemeckým teamom a ich úsmevy a hallo, hallo...smerujú medzi dverovú zárubňu. No a do tretice opäť výťah a z neho vychádzajú čerstvé majsterky Európy a ich salut Bruno , salut Bruno...smeruje znova na do miniuteráčiku zabaleného Bruna. No vraj kým som v recepcii vybavil náhradné karty obzreli si Bruna ,Estónky aj Slovinky. Ale však nemá sa za čo hambiť . No a spomienku na Nemecko skončím , ale stále snívam o tom , že jedného dňa budeme mať aj v Rusovciach taký areál ako má Rastatt.

Lubomír Šedivý

Lubomír Šedivý

Bloger 
  • Počet článkov:  73
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V roku 2000, ako 46 ročného ma postihol druhý infarkt, operovali mi srdce a ja som hľadal čo ďalej . Objavil som šport pétanque, začal som ho budovať na Slovensku a hrávať . V roku 2007 som sa dostal na Majstrovstvá sveta do Thajska a zaľúbil sa do tejto časti sveta a začal som sem spolu z manželkou a priateľmi jazdiť a o tom písať a veľa ľudí sa ma pýta , kde nabudúce a ja stále dokola: "juhovýchodná Ázia" . Ešte stále som sa nenabažil. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu