História slovenského petangu podľa nás. - ČASŤ9.

Autor: Lubomír Šedivý | 22.5.2017 o 10:13 | Karma článku: 9,36 | Prečítané:  158x

PÉTANQUE......aha, to je to čo v starých francúzskych filmoch hrajú dôchodcovia.Pétanque, alebo petank ,alebo petang je francúzska spoločenská hra pre dve 1-3 členné družstvá, ktoré sa snažia umiestniť gule čo najbližšie k cieľu,

Ako som spoznal petangové Francúzsko Napísal : Lubomír Šedivý.

   Krajina petangu zasľúbená. Slopacká trojica Miro Toman , Milan Sobolič a Luboš Šedivý vyhrala prvú kvalifikáciu na MS , kde sme mali ako nový člen svetovej federácie cestu otvorenú . Výpravu sme rozšírili o štvrtého hráča , mladšieho syna Ivana (snáď vtedy jediný slovenský strelec). Coachom našej výpravy bol Bruno Fernandez a šéfkou výpravy vtedajšia prezidentka Jana Lazarová. A išiel s nami aj fun-club. Moja žena Janka, Mirova Blanka, Martina Snopová a potom sa pridal náš tajomník Lubor Zámečník so ženou Katkou.

No a teraz ako to bolo s tou francúzskou časťou cesty na naše prvé MS do švajčiarskej Ženevy. Prvé auto vyráža už v utorok ráno z cieľom nakúpiť asi 10 sád gúľ pri návšteve hlavného mesta petangu Saint Bonet le Chateau a v ňom sedeli hráči Milan Sobolič, Ivan Šedivý a Luboš Šedivý a hlavný sponzor a fanúšik moja žena Janka, ktorá striedavo so mnou sedela za volantom novučičkého Peugeotu 806.  V stredu z Bratislavy nasledoval švrtý hráč Miro Toman , spolu s coachom a šéfkou výpravy a poslední sa vydali zvyšní fanúškovia. Sústredím sa pochopiteľne na našu cestu, lebo tú si pamätám ,lebo tú som aj absolvoval. Vyrážame skoro ráno , za volantom moja žena a asi po 200 km zastavujeme na kávu , striedam sa a odvtedy je to tak . Ja s Milanom vpredu , Ičko na nafukovačke medzi sedadlami a Janka na zadných. Prvý zádrhel na švajčiarskych hraniciach , diaľničná známka. Iba ročná , no tak čo chceme cez Švajčiarsko , tak plaťte. Malá odbočka do Lichtenštainska, krásne mestečko  Vadúz, ale kniežací palác je vysoko , tam sa nám nechce. Takže kafíčko , ľahšie občerstvenie a frčí sa ďalej . Niekde hľadať ubytovanie a ja sa teším na pivo. Zastavujeme ešte nachvíľku u Neuchatelského jazera.  Zdalo sa nám , že sa tam stretli všetci „čierni“ Švajčiari.  A už rýchlo Besancon, Janka s Ičkom zalahávajú a my dvaja s Minkom sa vyberáme do mesta. Prvé stretnutie s petangom , vo dvore rodinného domu zvádzajú miestni súboj . No a potom nás upútalo v strede mesta Múzeum výtvarného umenia (vraj po Paríži druhé buď najväčšie , alebo najvýznamnejšie) . Priznám  ale bez mučenia , nezaujalo nás múzeum a jeho obsah, ale na hlinenom teréne okolo celej budovy obrovské množstvo preliačenín, ako po krupobití. Všetko sa v zápätí vysvetlilo v miestnej trafiko-krčme.  Dali sme si konečne pivko, začali miestnym kartárom nazerať do kariet(zdalo sa nám to povedomé , tak to bol asi Belot – podobná hra nášmu šnapsu). No a ako sa tak obzeráme , naraz zbadáme plagát a na ňom Múzeum a pod ním pozvánka na predchádzajúci piatok až nedeľu na petangový turnaj a tajomstvo jamôk okolo obrovskej budovy bolo odhalené. Napočítali sme tak vyše 120 ihrísk , takže na naše pomery to musel byť veľký turnaj. Posledné pivko a hybaj do postele , zajtra nás čaká cesta .....

Ráno budíček , raňajky a vyráža sa . Míňame Lyon, Saint Etienne a potom začneme blúdiť, ale asi po hodine zrazu prichádzame k tabuli a tam je to čierne na bielom Saint-Bonnet-le-Château, la capitale de la pétanque (hlavné mesto petangu) Áno tu sídli najväčší výrobca gúľ na svete , firma Obut.  Vchádzame do predajne a tu padáme do kolien . Petangový sen .... Toľko gúľ, toľko vzorov, košóny, handričky , meradlá , tričká , mikiny, tašky....Vychádzajú dve predavačky a oslovia nás , no ako ináč ľúbozvučnou  francúštinou. No nič, my angličtina, nemčina....a potom to začína,  vyťahujem svoje poznámky a o chvíľku je desať sád čo mám na zozname pripravených. Pridávajú nám k tomu handričky a košónky grátis a potom nás posielajú do múzea v hornom poschodí,

odkiaľ vidíme aj do výrobne . Zatiaľ na tri sady gravírujú mená .....a ja znova prechádzam po predajni a aj tieto by som chcel , aj tieto...Vyplácame nákup a odchádza sa. Tri hodiny sa v aute rozpráva iba o tom čo sme práve videli. Smerujeme smer Ženeva a pri stredisku Les Moulins (obec si už nepamätám) na kopci nachádzame hotel , krásnu terasu a oproti kostolík a ten každých 15 min bije. Prvé , druhé a ešte aj tretie zvonenie sme si vypočuli z očarením. No ale toto snáď nebude celú noc?. Našťastie o desiatej zvonilo posledný krát, ale o šiestej ráno opäť. Krásny hotel , prekrásna príroda, výborné jedlo , ale utekajme už zasa zvoní. A zrazu zvoní , telefón, ozýva sa Bruno zo Ženevy , kde ste? Šliapneme na plyn a o hodinu míňame ženevské jazero a blížime sa k olympijskej hale, kde sa prvý krát slovenská reprezentácia ide registrovať na Majstrovstvá sveta v petangu.....Ale to je už Švajčiarsko.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Obľúbenejší ako Maradona v Neapole nikto nebol. Hamšík dokázal nevídanú vec

Slovák Marek Hamšík vyrovnal klubový rekord Diega Maradonu.

SVET

Brexit pokračuje. Druhá fáza môže skončiť aj referendom

Začínajú najväčšie obchodné rokovania histórie.

KOMENTÁRE

Pointou lyžovačky nie je obrat vlekárov

Keby sa Smer držal v týchto limitoch, žili by sme v šťastnej krajine.


Už ste čítali?