Aby to nebol len skoromonológ tak....
Ako teda ja? Napísal Juraj Valent
Bolo to v predvianočnom období v roku 2002, keď nám s kolegom môj vtedajší šéf dal za úlohu zohnať vianočné darčeky pre klientov. Priniesli sme mu na ukážku kancelársky golf. Po niekoľkých úderoch a zlomenej palici nám odkázal, že máme priniesť niečo pevnejšie. Tak sme zohnali sadu 6 kovových gúľ – Jeu de boule.
Šéf bol nadšený, sady sme obrandovali a porozvážali klientom. Po novom roku klienti volajú, čo s tým majú robiť? Tak sme na jar 2003 nakontaktovali SFP (vtedy bol prezident Ľuboš Š.) a po prvom stretnutí v Prezidentskej záhrade zosnovali plány na MPG petangovú ligu.
Dostal som za úlohu zostaviť firemné družstvo. Rýchlo som však pochopil, že v takejto lige by sme ako začiatočníci skončili poslední a preto som oslovil kamarátov (neskôr tím Bažanti), kamarátky (tím Uwe Filter) a jednu spriatelenú firmu (tím Millennium), aby sa tiež pridali do ligy. Do ligy sa prihlásil aj tím Armoral a všetky tieto menované tímy neskôr vytvorili to, čomu sa dnes hovorí CAP – club amateur de pétanque, ale to už je iný príbeh.
Liga prebiehala, keď ma jedného dňa volá šéf do kancelárie, že si mám prísť vybrať gule, že mi firma zaplatí polovicu nákladov. Sedel tam s ním Lubor Z. a listoval v katalógu Integrale. Ja, vtedy zarytý fanúšik Obut, som odmietol (vtedy som ešte netušil, že Integrale vyrába aj legendárne As de carreau – po slovensky bronzáky resp. na guláči známe pod menom Slnká.)
Popri hraní ligy sa rozbehli ďalšie firemné aktivity – turnaje pre partnerov, sponzoring pre SFP, prvé turnaje v prezidentskej zvolávané SMSkou od Luboša J, turnaje v Čechách a mňa petanque bavil stále viac a viac.
V roku 2004 sme si založili klub CAP, v roku 2005 vyhrali Majstrovstvá Slovenska, zažili atmosféru majstrovstiev sveta v Bruseli a na najbližších 10 rokov bolo o našich voľno-časových aktivitách rozhodnuté ....
