Denník č. 6 , Srí Lanka, Filipíny, Malajzia - 4. POKRAČOVANIE

Autor: Lubomír Šedivý | 30.1.2017 o 7:30 | Karma článku: 3,09 | Prečítané:  515x

PO ROKU SOM TU ZNOVU, , TAKŽE NECH SA PÁČI .     November, december 2016....zatiaľ najsmutnejší rok môjho života. 

Kapitola 4. Deň Safari.

   O 10 minút tri takmer 100% nástup , domáci nám do autobusu naložili raňajky , po ceste priberáme Peťku a Martina a potom už iba fičíme nočným pobrežím smer Národný park Yala. Pomerne pohodlný autobus, po chvíľke si každý nachádza polohu a doháňa zameškaný spánok. Zaregistroval som kúsok jazdy aj po úplne novej diaľnici a hlavne zvláštny spôsob šoférovania domácich. Keďže sa tu jazdí ako v Anglicku , tak pravé kolesá a aj šofér stále sedia na stredovej čiare , či čiarach , ale veľa krát aj meter za ňou. Oproti auto , autobus či kamión idú rovnakým štýlom a trúbia na všetko , psov sa túlajúcich pri ceste, chodcov , tuk-tukárov a aj na protijazdca. Keď sú tak dvadsať metrov proti sebe jeden , ale najčastejšie obaja zaliezajú na svoju stranu , aby v zápätí zaujali svoje miesto na či za stredovou čiarou. Jediná zmena je ak sa objavia školáci šoféri spomaľujú a dokonca sa mi zdalo , že vôbec netrúbia.  6,10 zastavujeme pri reštaurácii, kde nás čakajú 3 safari autá , každé pre 6 pasažierov a vyrážame . Ráz prírody sa mení , mne to začína pripomínať Afriku a safari ktoré som videl v Senegale. Popri ceste sa pohybujú buvoly

na zemi a na stromoch samí pávi , občas nejaká opica. No a zrazu brána a terénne cesty a........... nastáva panika , autá začínajú cúvať, oproti sa rúti „mierne nasratý „obrovský slon.

Skúsení šoféri okamžite nohu na plyn a čakali čo ten obor vyvedie. Len miestna „frajerka na bielom Range Rovery zacúvala na dva metre , aby jej pasažieri dobre videli a fotili. Slondo sa však zrazu otočil na zadných a to ste mali vydieť ten plný plyn. Veľký „nerváčik“ potriasol hlavou , poobzeral sa a zmyzol v diaľke . Safari pokračovalo .

Tu antilopy , tam krokodíly

, veľké stáda diviakov ( vtipné poznámky typu , „ja nemusím, já už ho vidím „, po chvíľke ustali)

no a potom python,

kobra, rôzne vtáčiky a už len levhart chýbal do zbierky.

Na záver ho niekto objavil na vzdialenom strome a tak sa to tam opäť schádzalo , kolovali ďalekohľady , zoomovalo sa o 105 a.

................ ide sa po štyroch hodinách domov. Po ceste za múrom rezervácie zbadáme zo dva slony,

niekoľko opíc , veľa pávov................a zatvárajú sa oči . Dva razy som zaspal a skoro vypadol z auta a tak rýchlo do autobusu a štvorhodinovú cestu domov prespali asi všetci. Tak už iba dobrú večeru , ešte malá porada aaaaaaaaaaaaaaaaaaa....spať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Bývalá opatrovateľka: Bol to prázdny život, nedalo sa to vydržať

Agentúry zneužívajú vodičov aj opatrovateľky, tvrdí bývalá opatrovateľka v Rakúsku Angelika Horňáková.


Už ste čítali?