História slovenského petangu podľa nás. - ČASŤ 1.

Autor: Lubomír Šedivý | 19.9.2016 o 7:00 | Karma článku: 2,67 | Prečítané:  406x

PÉTANQUE......aha, to je to čo v starých francúzskych filmoch hrajú dôchodcovia. Pétanque, alebo petank ,alebo petang je francúzska spoločenská hra pre dve 1-3 členné družstvá, ktoré sa snažia umiestniť gule čo najbližšie k cieľu,

 

Úvod..

 

Princíp hry je veľmi jednoduchý, ale dokonalé zvládnutie techniky a taktiky vyžaduje pravidelný tréning. Výraznou prednosťou tohto športu je to, že ho môže hrať prakticky každý (ženy s mužmi, starci s deťmi, aj telesne postihnutí) a prakticky kdekoľvek (hrá sa tam kde sa hráči dohodnú).

Asi by sa patrilo napísať   p r e č o  a ešte doplniť   o  č o m  bude tento súbor poviedok , postrehov a názorov.

Pred niekoľkými rokmi som sa rozhodol , že začnem písať denníky o mojej druhej láske , cestovaní po Juhovýchodnej Ázii a táto láska vznikla z tej prvej PETANGU, ......tak a o tomto nechceš písať ?

Chcem a som si istý , že sa takto nájdu aj viacerí a poskladáme dokopy mozaiku slovenského petangu, ktorá bude zároveň históriou a pohľadom z rôznych uhlov, hláv a  vzťahov k tomuto športu.

Asi by som mal napísať niečo o histórii , alebo o pravidlách ? Nechám to na Vás , dá sa to nájsť vo wikipédii, alebo na rôznych petangových stránkach, alebo o tom niekto napíše.

Takže

P  Í  Š  T  E , aby po nás niečo zostalo a tí čo začínajú , alebo chcú začať, mali sa z čoho poučiť , alebo zľaknúť J.

 

 

BUČE

Napísal  Lubomír Šedivý

 

   Buče, takto sme dlho volali guľový šport , ktorý som priniesol medzi kamarátov z Chorvátska.

   Ale začať musím ešte skôr, od malička som skúšal nejaké športy , ale nikde dlho nevydržal (napočítal som ich 17, ktoré som robil aktívne). Dôvodov ,prečo som všade iba začal a nič poriadne nedotiahol , bolo viac , ale v prvom rade, že som si nikde nenašiel nejakého dobrého kamoša , no proste spriaznenú dušu. Vždy bolo mojím snom robiť športového redaktora , najradšej komentátora a tak som vedel skoro o všetkých športoch a športovcoch sveta...ale opäť som to nedotiahol do konca.

   Šport ma stále fascinoval a preto , ako správny Bratislavčan som cez víkend dokázal obehnúť mužskú hádzanú a slávnu ČH, ženskú, striedavo Inter a MDŽ, volejbalistov ČH(neskôr VKP) a potom sa išlo na basketbalistov Interu , futbal na Pasienkoch aj na Tehelnom poli a hokej na Slovane, ale najviac som miloval (na rozdiel od väčšiny bratislavčanov , chlapcov žlto – čiernych na Pasienkoch. Tu to slovanisti asi  prestanú čítať J.

   Ale ja som pokračoval aj po tom čo som sa oženil a narodili sa mi deti a hlavne starší Tomáš – teraz známejší ako Lasky, začal so mnou tieto okruhy absolvovať. Pridali sme k tomu aj atletiku a slávnu PTS a pred telkou sme pri hocijakom športe dokázali predebatovať hodiny . Niektorí si ešte pamätajú , že aj na Štefana sa striedavo pozeralo na turnaje v šachu a občas ping-pongu. Športová štatistika to bolo naše.

   Prišiel rok 1989 a my hneď budúce leto sme veľmi špekulovali, že nám treba s deťmi k moru . Za socializmu sme dostali „devízák“ do „Jugošky „ iba raz a  tak nás to strašne ťahalo .  Jedného dňa prišla Jana(moja žena) z roboty a hovorí , môj námestník sa vrátil od mora, je to na Makarskej , máme tam vybavené ubytovanie ....a išlo sa. Bývali sme vo Velikom Brde, pod najvyšším miestnym kopcom Sv. Jure a každý deň sa chodili kúpať do Krvavice.

   Luboš, Ty kým sa dostaneš k veci , to trvá . Ale veď som už tu . Asi po týždni nášho pobytu som sa poobede vybral s chalaňmi na zmrzlinu a keď sme sa vracali .......VTEDY SA TO STALO.....ZASIAHOL NÁS CARREAU.....PETANGOVÝ BOH ....a odvtedy je to tak.

   Proste ideme a na parkovej cestičke šesť chlapov striedavo hádže gule k menšej drevenej guľke, dohadujú sa, vetvičkami premeriavajú vzdialenosti, opäť sa hádajú a po niekoľkých hodoch si podávajú ruky a jeden z nich sa poberá do bufetu , prináša tácku s poldecákmi , všetci si vypijú a začínajú znova. Zmrzlina sa roztápa , tak mladšieho Ička, mal 6 rokov, ktorého to očividne nudí (neskôr dvojnásobný majster Slovenska v precíznej streľbe a 4 násobný slovenský reprezentant na MS v petangu), posielame za mamou a my dvaja športoví fanatici sa môžeme venovať tomu zvláštnemu športu pred nami . Podľa odsledovaného skúšame poskladať pravidlá a o chvíľku už vypúšťame poznámky , ako hm, dobrý hod, alebo to je krátke. No jasné kibicovať vie človek najrýchlejšie. Strávili sme tam celé poobede a až súmrak a od pláže vracajúca sa Jana a Ičko nás donútili skončiť tento zatiaľ „najkrajší“ prímorský deň , pre mňa a Tomina. Večer prvá otázka pre domáceho Jožeho znie , čo to je za šport, aké sú pravidlá a kde sa dajú zohnať také gule. Jeho odpoveď Buče, potom asi 10 min vysvetľoval po chorvátsky pravidlá(pochopil som každé tak piate slovo) a gule hovoril, že si vyrábajú a skúsi mi nejaké zohnať. Skupinku chlapov , hrajúcich „buče“ sme videli a strávili pri nich dlhé hodiny ešte 2x a na záver mi domáci venoval jednu drevenú guľu , vysústruženú s koreňa buksusu a „vygravírovanú“ klincami a skrutkami(každý mal svoj špeciálny znak). Takže domov som si niesol, guľu a veľkého chrobáka v hlave.

   Rok prebehol a my opäť smer Makarska , Veliko Brdo a náš priateľ Jože. Jedna s prvých otázok padla opäť na „buče“ a on nám hovorí , že jeho švagor je hráč a zoberie nás do hôr na grilovačku a popri tom si zahráme aj tento , stále pre nás neznámy šport. Žiaľ , táto krásna zábava sa nám podarila zrealizovať až predposledný deň, Jožeho švagor a jeho manželka si nás rozdelili na dve družstvá a začali sme . Bolo prekvapujúce s akou obrovskou vervou sa proti sebe pustili práve manželia a nevídanú radosť mala  domáca ,po tesnom víťazstve. Jožeho švagor ten deň bol dosť nevrlý. Domov som si , ale žiaľ odniesol iba ďalšiu guľu a odmlku , lebo vojna v Jugoslávii sa začala.

   Ale pán Carreau už nad našou rodinou sedel a hovoril ,vy mi neujdete, vás už nepustím.  Rok 1996, vojna trvá a my sme sa vybrali do Francúzska do Port Grimaud , neďaleko Sait Tropez a tam v Carrefoure zbadám sadu ôsmich kovových gúľ, asociácia sa mi spája a okamžite ich kupujem. Pravidlá z francúštiny si prekladám a tak tento môj preklad a podmienky u nás na chate v Plaveckom štvrtku sa stávajú druhým krokom našej rodinnej histórie zvanej PÉTANQUE.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Obľúbenejší ako Maradona v Neapole nikto nebol. Hamšík dokázal nevídanú vec

Slovák Marek Hamšík vyrovnal klubový rekord Diega Maradonu.

SVET

Brexit pokračuje. Druhá fáza môže skončiť aj referendom

Začínajú najväčšie obchodné rokovania histórie.

KOMENTÁRE

Pointou lyžovačky nie je obrat vlekárov

Keby sa Smer držal v týchto limitoch, žili by sme v šťastnej krajine.


Už ste čítali?