reklama

Denník nevyužitého petangistu, alebo:Thajsko 2010 – Za petangom, či za morom? - ČASŤ IV.

Od roku 2010 som si o svojich cestách po Juhovýchodnej Ázii začal viesť rôzne druhy denníkov a tak nech sa páči......časť IV.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Výmena bytu po thajsky

Deň presunu. Každý ráno, len čo sa zobudí, zaostrí pohľad smerom do vrchu a vyslovuje želanie. Idealizované, najprv v duchu, potom aj nahlas vyslovené želanie: Fajn by bolo tak 28, trošku pod mrakom, pochopiteľne bez dažďa. A miestni bohovia, asi už trochu nabrali zo slovenského jazyka a pripravujú počasie na želanie – celý náš Hydrometeorologický ústav je šuvix.
Ešte som nespomenul, že sme pomerne dlho zvažovali varianty presunu: 1. Klimatizovaným minivanom od hotela po hotel, alebo 2. taxi pred hotel, smer prístav, nalodiť sa , pri ostrove Phi Phi (natáčali tu slávny film „Pláž“) prestúpiť aj s kuframi z lode na loď a po ďalšej 2-hodinovej plavbe sa vylodiť v prístave Phuket, opäť zohnať taxi a krížom cez najväčší thajský ostrov na hranicu dvoch pláží Kata a Karon. Rozhodli sme sa pre dvojku a móóóc dobre sme urobili:-)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No a teraz podrobne. Po upokojujúcom pohľade na oblohu „každý pošiel svojou stranou“, ako sa spieva v jednej piesni: Jaro a Nasťa na pláž, Janka si dohodla masáž nôh, ja som ešte dobaloval a čítal si v hojdacej posteli z kokosového lístia a jednoducho len tak sa ponevieral. Už štvrťhodinu pred príchodom taxíka sme postávali pri recepcii, lebo posledná loď ktorá sa v ten deň plavila na trase Koh Lanta - Phuket, bola práve tá naša, s odchodom o 13,00. Nervozita začala stúpať, keď sa taxík o pol jednej nezjavil, plynula minúta za minútou a každá nám prinášala stále ľadovejší pot na chrbát. Tesne pred trištvrte prichádza taxík, už na pohľad plný ľudí a to tam máme nastúpiť ešte my štyria, nie najštíhlejší, aj s batožinou. Nasťa to náležite oglosovala, ale šofér s ľadovým pokojom všetko vybavil a my sme vyrazili. V prístave nás čakala loď pre 180 cestujúcich, tam sme sa pohodlne usadili a dokonca asi 5 minút pred jednou aj vyplávali. Nádherné more, prekrásne ostrovy, občas sa nejaká baracuda vyšvihla na chvost a akoby nič sa aj 200-300 metrov šúchala po hladine vedľa lode. Medúzy, biele, ružové, žlté, zelenkavé vo veľkosti menšieho kolesa nás sprevádzali takmer celou cestou. Asi majú rady turistov (na každý spôsob).

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Prestup na ostrove Phi Phi
Prestup na ostrove Phi Phi (zdroj: Lubomír Šedivý)

Po hodine plavby sme sa priblížili ku krásnemu ostrovu Phi Phi, kde väčšina našich spolucestujúcich vystúpila a my sme prestúpili na väčšiu loď, perfektne klimatizovanú, ale aj s otvorenými terasami. Počas jazdy roznášali chladené ovocie, na veľkoplošných obrazovkách premietali film „Avatar“, okamžite prišla pani s ponukou, že nás odvezú za veľmi príjemnú cenu priamo do hotela. No a niektorý z tých bohov na Lante musí mať kamoša na Phukete a musel mu pošepkať, že tam prídeme, lebo len čo sme vystúpili, obláčiky sa rozplynuli a bolo nádherne.

Pristávame na Phukete
Pristávame na Phukete (zdroj: Lubomír Šedivý)

Po tichej Lante nás však privítal aj hlučný a turistami, ale i domácimi preplnený Phuket. Križovatky plné motoriek, svetelná signalizácia, ktorá po sekundách odpočítava, ako dlho bude ešte červená alebo zelená, obchody, obchodíky, služby všetkého druhu lemovali ulice na niekoľkých kilometroch. Jedna skupinka opúšťa mikrobus na pláži Kata a my pokračujeme na Karon do nášho hotela pod názvom Baan Karon Resort. Zastavujeme pred dvojposchodovým moderným zariadením, ktoré je uzavreté do kruhu, v strede s bazénikom a záhradkou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Kto je lepší , ja či morský koník :-)
Kto je lepší , ja či morský koník :-) (zdroj: Lubomír Šedivý)

Hneď sa nás ujímajú a umiestňujú nás do izieb na druhom poschodí. Nás ešte s výhľadom do záhrady, ale Jaro a Nasťa pozerajú priamo na veľmi rušnú cestu vedúcu okolo celého ostrova. Po desiatich minútach schádzame na recepciu a začíname vybavovať istú zmenu. Ochotný personál nám hneď ponúka za doplatok 550 THB (teda asi 14 EURO) na noc izby na prízemí s výhľadom do záhrady, väčšie, s veľkou terasou. Už cestou po schodoch klesá cena na 500 bahtov, pri prezeraní izby na 400 a keď vychádzame von, tak už je to iba 300. Vtedy Nasťa ponúka „ak chcete, zoberte si to, vy aj tak nechodíte toľko k moru, my si zoberieme vašu“. S Jankou pozrieme na seba, ešte raz ju ponúkame im, ale keď pokrútia hlavou, okamžite prikyvujeme. (Pozor: nebude to sťahovanie posledné). A potom sa vyberáme na prieskum. Zisťujeme, že v sprievodcoch oznamované informácie o vzdialenosti na Karon Beach 300 m a Kata Beach 600 m by mali byť opravené o ďalších 1500 m. Prepletáme sa popri množstve cestoviek, masážnych salónov, optík, krajčírstiev, reštaurácií (tu sledujeme osvedčený barometer, totiž kde je najviac hostí). Nechýbajú, pochopiteľne, stánky s ovocím, jedlom, opravovne a požičovne motoriek a neuveriteľné predajne benzínu, kde predávajú benzín v sklenených litrových fľašiach. Prichádzame až na pláž, ktorá sa tiahne vpravo aj vľavo, je nádherne biela, bez jediného stromčeka, ale posiata tisíckami ležadiel a slnečníkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Talinsko v Thajsku, no moc to nemusím...
Talinsko v Thajsku, no moc to nemusím... (zdroj: Lubomír Šedivý)

No také Taliansko, čo ja nemám rád a čo len potvrdzuje to, prečo som Phuket odmietal už pred štyrmi rokmi, aj minulý rok a teraz, žiaľ, povolil. A pritom sa veľmi veľa ľudí nadchýňa tým, aký je Phuket úžasný. Každý má, pochopiteľne, svoj pohľad a názor: De gustibus atď. No hlási sa intenzívne hlad. Z asi 30 reštaurácií, čo sme videli, sa rozhodujeme medzi dvomi a zisťujeme, že asi sme si dobre vybrali. Len čo sa usadíme, o chvíľku je plná (mimochodom, do oproti ležiacej, veľmi pekne upravenej, s pekne oblečenými a usmiatymi čašníkmi za tri večery, čo sme tam sedeli, nevošiel ani jeden hosť). Ponúkajú zadarmo šalátové misy a na záver zmrzlinu pre každého zákazníka, jedálne lístky majú asi v piatich jazykoch, no čo je asi najdôležitejšie a najzaujímavejšie, varia v otvorenej kuchynke, kde sa na malom priestore pohybuje 5 kuchárov, človek má prípravu jedla v podstate v priamom prenose a okrem domáceho jedla mu pripravia aj špeciality nemeckej rakúskej, švédskej, nórskej či ruskej kuchyne. A cena – super. Takže dobré jedlo opäť napravilo naše náladomery. Sedíme pred našou izbou pri bazéne, naľavo ruština napravo fínština (tieto dva národy tvoria 80 % osadenstva hotela) popíjame miestny Hong Tong a je nám dobre. Ahojte zajtra. A ešte som si spomenul, že ten rozdiel v metroch medzi udávanou a skutočnou vzdialenosťou na pláž sa mi zdá prirodzený, keďže je tu toľko Rusov... A že ho merali prinajmenšom verstami :-) :-)

V podstate len o jedle a daždi

Ráno ako vymaľované, prichádzame na raňajky, švédske stolovanie, kuchár stojí pri teplom pulte, pripraví vajcia na želanie aj s rôznymi prílohami, z ostatného si naložíš podľa chuti. Zisťujem, že najpažravejší sú tuční Fíni a že ich je tu požehnane! Moja postava sa mi začína zdať priam atletická:-) :-)

Po raňajkách sa Nasťa a Jaro poberajú na Karon beach a my s Jankou zostávame pri bazéne, ktorý má poschodový bar, takže barman obsluhuje aj ľudí na suchu, aj kúpajúcich sa sediacich na betónových barových stoličkách umiestnených kúsok pod hladinou. V rohu bazéna sa nachádza zopár víriviek – taká fajnová masážička ..........a v tom ani nie o 30 sekúnd celkom čierna obloha a z ničoho nič vyše hodinová tropická búrka. Jaro a Nasťa na pláži dobre premokli, zrazu ani čo by uťal – slnko. Takže predsa len aj miestni regulovčíci počasia sa chceli pochváliť tým, čo vedia. Potom už nič, čo by stálo za reč: slnko, teplo, o piatej sme sa stretli, vybrali do mesta, Janka si po okuliaroch na čítanie dala vyrobiť aj „škuľky“do auta na šoférovanie s antireflexnou vrstvou. Zameranie, výber rámu a o 15 minút vychádzame s tým, že zajtra do ôsmej budú hotové. (Boli:-) ). Z „našej“ reštaurácie nám už z diaľky kývali a nielen to, oni aj opäť dobre uvarili. No čo: taký obyčajný turistický deň.

V úvode drobná nostalgia

Ráno som sa zobudil s vedomím toho, že som vlastne už dva týždne bez petangu a ešte k tomu dnes „Turnaj plný nežnosti „(v Bratislave, a bezo mňa). Neobjavil som nijakých petangistov ako minulý rok francúzsku kolóniu, čo v ulici La Pétanque mala krčmu la Pétanque a v nej dve ihriská...

Tu deň ako maľovaný z turistických prospektov. Takmer celý deň more, pláž , bazén, ležadlá. To je „otrava“, čo? No predsa, aby som nezabudol: včera sme sa opäť sťahovali, navečer prišla recepčná, aby sme sa nehnevali, ale keď nás posledne deložovali, nevšimli si, že tú našu izbu vlastne majú obsadenú zákazníkom, ktorý má prísť zajtra, a ako bolestné nám ponúkajú apartmán. Neodmietli sme, iba pokúšajúc sa o vtip sme sa spýtali, čo majú v ponuke ešte luxusnejšie, pre prípadné ďalšie presťahovanie.:-) :-)

Ako namaľované:-)
Ako namaľované:-) (zdroj: Lubomír Šedivý)


Navečer sme sa vybrali obkukovať opačnú stranu Kata beach. Má to úplne iný ráz, modernejšie a čistejšie obchody i reštaurácie, samotná pláž je užšia, ale s belším a jemnejším pieskom. A ja som sa konečne dostal na Dino-minigolf, na ktorý som sa chystal už doma.

Dino minigolf
Dino minigolf (zdroj: Lubomír Šedivý)

V štýle Flinstone mali vybudovanú reštauráciu, bar a za nimi minigolf, kde kombináciou prírodného a umelého kameňa vznikli dráhy . A prečo Dino? Boli tam rôzne rozložené praveké zvieratá a záhradník sa pohral so záhradou pretkanou riečkami a jazierkami. Príjemne strávené dve hodinky a potom prechádzka po pobreží, okolo reštaurácií plných zákazníkov, pochutnávajúcich si na čerstvých rybách z bohatej ponuky. Opäť takmer učebnicový deň, ale pre „autora“ málo tém:-))

Tento "Jumbo" nás pozýval na večeru
Tento "Jumbo" nás pozýval na večeru (zdroj: Lubomír Šedivý)


 

Obchody, to je naše…

Patong Beach –najznámejšia, najrušnejšia a po Pattayi vraj najzvrhlejšia časť Thajska. Teda: vraj :-).

Ráno opäť slnko, teplota stúpa na 33-34 stupňov, blížia sa Vianoce jedno z vyvrcholení tunajšej sezóny. Dnes som ráno mierne šokoval svojich spoločníkov, keď ma videli konzumovať raňajky bez vajec, bez slaninky (pritom tej tu prakticky nemožno odolať), ale zato ovsené vločky, ovocie a hneď „čo si chorý?“, „nebodaj chceš byť zdravý?“. Celý deň opäť bielučká pláž, nádherné belasé more, osvieženie v bazéne, nejaká vírivka a zrazu: kam teraz. Znamená to menšiu konfrontáciu na tému, čo s načatým večerom. Veľká Transvestity show je už na dnes vypredaná, tak si rezervujeme lístky na zajtra a s neveľkým nadšením sa rozhodujeme, že svojou návštevou poctíme obchody na Patong Beach. Náš miestny zaisťovateľ prepravy a dohadzovač miestnej zábavy Yim (čítaj Džim, )nám navrhuje, že nás odvezie a o také 3 hodinky príde po nás. Sadáme do jeho postaršieho taxíka, ktorý je dosť veľký, ale má isté problémy, nevedno, či s miernym stúpaním, alebo s našou váhou). Zato čo kilometer, to istá zmena. Pred našimi očami sa objavujú hypermoderné budovy, po ľavej ruke míňame hádam jediný hotel v tejto časti priamo na pláži, zrejme preto má 5 hviezdičiek, a odrazu Patong Beach, obrovský 18-poschodový hotel., okolo neho Ocean Plaza. Po ľavej strane kombinácia obchodov, reštaurácií a barov, typická vari len pre túto krajinu, na centrálnom námestí predvádza svoje kúsky fontána a na pultoch majú predavači len tak porozkladaný tovar – perly. Môžete si vybrať od bieloskvúcich cez ružové až po čierne a od dvojmilimetrových guľôčok až po šesť - osemmilimetrové krásavice. A opäť si môžete vybrať, či chcete len perličku, či osadenú v prsteni, náušnici, prívesku, alebo celé šnúry, alebo náhrdelníky z perál. A ceny opäť neuveriteľne, chce sa povedať šokovo rozdielne, takže by sa asi sebarealizovali snáď všetky vrstvy zákazníkov. Objavujeme aj obchod so športovým oblečením svetových značiek s „akciovou ponukou“. Potom prechádzame na druhú stranu Plazy a tam tisíce stánkov. Asi takto: vynásobte si naše trhovisko na Miletičke najmenej dvadsiatimi a pokiaľ ide o sortiment, no, no slušne povedané , každá somarina. Našťastie pre nás tričká pre nášho mladšieho syna Ivana (známy ako Ičko), ktoré zháňame už od začiatku pobytu. Keď sme tu boli spolu pred štyrmi rokmi tak si kúpil tričko s emblémom piva Chang, minulý rok sme zbierku doplnili o tričko s emblémom najznámejšieho miestneho piva Singha a do série mu už chýbali ešte dve. A čo s veľkosťou? Ičo má postavu asi ako predavač krát dva. Obchod samotný prebieha takto: domáci sa spýta, koľko chceme tričiek, ja odpovedám z každého druhu jedno , ale to najväčšie. Predavač prináša, ja sa pýtam na cenu. Berie kalkulačku a vypíše cenu 850 bathov. Usmejem sa a vravím, že žartuje. On na to „napíš ty“. Píšem cifru 300. Predavač sa tvári zhrozene (výraz, vari ho chcem pripraviť o živobytie:-) Po pár sekundách upravuje na „definitívnu“ cenu 600 bathov. Naznačujem, že odchádzame, takže sa objavuje 500, po polobrate 400 a po dvoch krokoch volá „hallo papa“ (tak ma tu oslovujú, zrejme podľa vizáže) a zachmúrene súhlasí s cifrou 300. Len čo je obchod uzavretý a vyplatený, zabalí tovar, vyčarí širokánsky úsmev (v Richterovej stupnici číslo 9) a lúči sa so mnou ako s najväčším priateľom. To sa opakuje s kabelkami, Janka a Nasťa prejavia záujem , chlapík celú skupinku vedie uličkami trhoviska, otvárajú sa dobre maskované dvere a tam plná miestnosť takzvaných „prvých“ kópií všetkých svetových značiek či už Prada, Tommy Hilfinger... či ako sa tie ženské nevyhnutnosti volajú. Po polhodinovej predvádzačke si kočky vyberajú také malé kabelčičky majiteľ začína vysoko, niekde na Evereste, ale keď odchádzame, je na 500 bathoch. Skrátim: skončilo sa to ako obvykle. Vlastne nie tak celkom. Najprv sme museli vyjsť z obchodu, aby sa obidve zhodli, že tie kabelky boli pekné, aj cena bola dobrá. Takže až na druhý raz a samozrejme s takými, čo mali v ruke ako prvé. Nerád, pridávam, že s cenou predávajúceho.

Dobrú chuť
Dobrú chuť (zdroj: Lubomír Šedivý)

Čas sa nám kráti, obzeráme sa po reštaurácii s mnohými hosťami, čo sa opäť osvedčuje, pretože jedlo je tam chutné. Asociáciou predstáv prídeme na to, že už nemáme dosť zásob, navštívime taký istý market, ako máme doma, ale s nižšími cenami (takže okrem koly a kokosového oleja berieme aj iné nápoje). Vonku nás čaká desaťminútová prietrž mračien. Ozýva sa svedomie: vždy,. keď si niečo začneme s alkoholom(ako naši košickí priatelia hovoria, „tintou“), Budha sa nahnevá. Na našu radosť to vyvrátil kamarát Yim, zvedavý, aké fľaše nám to štrngocú. Keď sme odpovedali, že Hong tong , povedal, že to je jeho obľúbené pitie, a uistil nás tým, že keby malo pršať vždy, keď to pije, tak je Thajsko pod vodou :-).
 Ak si dobre spomínam, deň sme skončili, až pred druhou ráno:-)
 

Lubomír Šedivý

Lubomír Šedivý

Bloger 
  • Počet článkov:  73
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V roku 2000, ako 46 ročného ma postihol druhý infarkt, operovali mi srdce a ja som hľadal čo ďalej . Objavil som šport pétanque, začal som ho budovať na Slovensku a hrávať . V roku 2007 som sa dostal na Majstrovstvá sveta do Thajska a zaľúbil sa do tejto časti sveta a začal som sem spolu z manželkou a priateľmi jazdiť a o tom písať a veľa ľudí sa ma pýta , kde nabudúce a ja stále dokola: "juhovýchodná Ázia" . Ešte stále som sa nenabažil. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu