reklama

Menej o petangu a viac o cestovaní po Juhovýchodnej Ázii - časť I.

2009 ,rok s rokom sa zišiel a ja som na svoj sľub nezabudol , Thajsko, Bangkok, Ko Samui, Kuala Lumpur.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Rok z rokom sa zišiel a ja som na svoj sľub nezabudol . Začal som študovať knižky čo som dostal na Vianoce, boli to bedekre o Thajsku. No a sondoval som, kedy by to bolo najlepšie sa tam vypraviť . Janka (moja žena hovorí , že pre ňu zo zimných mesiacov je najvhodnejší november a ten sa stal základom časového konania našich ciest . Pohybujeme sa v rozpätí medzi 3. novembrom a 15. decembrom. Študujem a študujem , kombinujem vymýšľam , zapájam do toho aj kamarátku Andreu , ktorá má „cestovku“ a do dnes spolupracujeme pri objednávkach veľkých leteniek. Pri prvej ceste nám pomohla aj s prvým ubytovaním, ale odvtedy s leteckými aj pozemnými prepravami a ubytovaniami bojujem sám a myslím , že veľmi úspešne. Ale , zase preskakujem.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Našiel som let Viedeň – Bangkok a Kuala Lumpur –Viedeň, do toho som vložil tri dni v Bangkoku, potom prelet na ostrov Ko Samui, tam tak 10 dní a nasleduje prelet do Malajzie , tri dni v Kuala Lumpur a domov. No takto som to vymyslel . My dvaja Janka a ja sme jasní. Okamžite sa pridáva Blanka a Miro, po malej agitácii do rodiny Soboličových sa rýchlo rozhoduje Dana (tá sa stáva po mne druhým najväčším cestovateľom teoretikom a plánovačom) a Čiro (sú to ináč Marekovi rodičia, takže informácie mali s prvej ruky) Potom je asi týždeň ticho a naraz Janka prichádza domov a pýta sa poznáš Stana a Vierku? No Stana som videl asi 2x a jeho , ženu asi nikdy , ale na dotaz či by mohli ísť s nami(chodievali vždy do Turecka a chceli zmenu a tá ich veľmi chytila)som odpovedal , že ak im vyhovuje termín a podmienky tak bez problémov . O tri dni pribúdajú jej ďalší kolegovia Nasťa a Jaro z Košíc (odvtedy najväčšie spolu cestovateľské stálice) . Potom prišlo malé prekvapenie Jankina spolužiačka Iveta a jej kamarátka Maja mali byť ďalšou dvojicou. Aj sa tak stalo. No a tak som objednal letenky, ubytovanie a už sme sa tešili . Naraz volá Dana a pýta sa , nemôže ísť s nami moja dcéra Diana( v súčasnosti podniká svoju druhú samostatnú cestu po juhovýchodnej Ázii), pridáva sa Čirov bratranec zo synom (tiež už boli odvtedy zopár krát v Thajsku), ale táto trojica si nachádza iné letecké spojenia a tak ich deň čakáme v Bangkoku a o pár hodín skôr odlietajú s Kuala Lumpur a letia spoločnosťou Emirates , kým my našou doteraz najobľúbenejšou Qatar airways.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
letisko Doha...a čo nás čaká
letisko Doha...a čo nás čaká (zdroj: Lubomír Šedivý)

 Posledná zmena nášho programu je , keď pezinská päťka Čiro, Dana , Diana , Roman a Roman si na Ko Samui nachádza iné ubytovanie ako my , po týždni sa prepravujú na druhú stranu Thajska na ostrov Ko Lanta(tam vraj má byť oveľa stálejšie počasie). Štyri dni im pršalo a nám na Samui 10 dní nie - prvý raz za posledných 15 rokov , ako spomínali domáci. No a prídu za nami do Kuala Lumpur o deň neskôr.

Viac zmien sa nekonalo a tak začiatkom novembra sa základná skupinka dvanástich vypravuje za mojím sľúbeným snom. Bangkok a hotel De Moc nás privítal tak ako sme si predstavovali.

Všetci pred hotelom DeMoc
Všetci pred hotelom DeMoc (zdroj: Lubomír Šedivý)

Okamžite večer na Khaosan road , ktorá sa stala povinnou zastávkou pri každej našej ceste do thajskej metropoly. V strede je taká malá piváreň , kde sme si dávali a dávame stretávky a majiteľka si nás za tie roky pamätá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Naša stretávacia krčmička
Naša stretávacia krčmička (zdroj: Lubomír Šedivý)

Veľká zábava nastala na druhý deň , keď prišli Diana a dvaja Romanovia. Práve títo dvaja otec a syn chytili trošku náladičku a robili veľké kšefty s pouličnými predavačkami drevených žabiek (tieto keď sa im po chrbte prebehlo paličkami vydávali dosť veľký hluk), veľa si ich dali vyskúšať a nakoniec kúpili asi každému príbuznému na ktorého si spomenuli.

Cez nejakú webovú stránku Dana zohnala českého sprievodcu a ten nás povodil po pamiatkach Bangkoku. Trošku vtedy desivá a dnes už pre nás zábavná príhoda, keď sme sa vybrali na Wat Arun (starobylí budhistický kláštor) a prekrásnu vyhliadku Bangkoku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Blankine schody smrti
Blankine schody smrti (zdroj: Lubomír Šedivý)

 Keď sme sa vracali tak Blanka odmietla ísť dolu schodmi, chytila neuveriteľnú paniku ,no fakt boli ozaj extrémne príkre. Tak sme museli zostaviť zostupové družstvo a Blanka krok za krokom s vytreštenými očami a Mirom tesne pod sebou, pripraveným vlastným telom zabrániť jej pádu ,nakoniec šťastne zliezla dole.

Kráľovský palác a turisti
Kráľovský palác a turisti (zdroj: Lubomír Šedivý)

V Kráľovskom paláci sme si popozerali aj to čo sme prvý raz nevideli , medzi iným najuznávanejšiu masérsku školu a z jej žiačkami sme sa potom stretávali po celom Thajsku.

Ležiaci Budha od nôh
Ležiaci Budha od nôh (zdroj: Lubomír Šedivý)

Srandičky sa nám vydarili v Bangkoku a zistili sme aký je svet veľký a malý. Vybrali sme sa na kvetinový trh , naskákali do troch taxíkov a dva odviezli väčšiu časť na jeden a ja mudrlant som navigoval nášho taxikára spolu s Vierkou a Blankou podľa mapy na iný. Po pol hodinovom telefonovaní sme zistili , že sme každý inde a začali sa hľadať . Po ďalšej hodine obchádzania každý svojho trhu sme zistili , že sme ozaj ďaleko od seba a tak sme sa dohodli , že sa stretneme v ZOO. My keďže sme mali náš trh blízko sme sa tam vybrali pešo a naši parťáci taxíkom. Keď sme boli pri vchode opäť sme sa spojili a obe skupiny tvrdili , že sú pri hlavnom vchode vedľa žiráf. Rozdiel bol v tom ,že my pri vchode A1 a nakreslených žirafách a oni pri A2 a živých , ale koniec dobrý a všetci sme sa našli. V ten deň sme ale ďalšie výlety odmietli okrem Ivety a Maji. Tieto dve zažili ďalšiu thajskú zvláštnosť , keď sa taxikárovi snažili vysvetliť kde chcú ísť tak ten im povedal pamätnú vetu „neviem kde to je , ale za 50 bahtov vás tam odveziem“.

 S touto dvojicou sa viaže aj ďalší príbeh a jeho záverečná veta sa stáva ďalšou cestovateľskou stálicou. Prvé tri dni v Bangkoku okrem krásnych pamiatok mal aj takúto podobu. Ráno sme si dohodli stretnutie na 9,00 po raňajkách pred hotelom. O pol deviatej prichádzajú Nasťa a Jaro , päť minút na to Stano a Vierka , potom my s Jankou a do desať minút pred deviatou Dana a Čiro (na ďalšie stretnutia a j Romani a Dianka) a Miro a Blanka a potom deväť, deväť päť, deväť desať, o štvrť na desať posielam svoju polovičku na recepciu aby brnkla na izbu Ivete a Majke či sa niečo nestalo , na to o päť minút bez slovka vysvetlenia prichádzajú . To isté sa zopakovalo pred ďalšími dvoma stretnutiami a ja som nevydržal a vybuchol a použil slová tipu Do...., čo si myslíte , že sme povinní na Vás stále čakať? Na to mi s bohorovným úsmevom Ivetka odpovedala pamätnú vetu „no čo sa deje , však sme na dovolenke“ .Všetci ostatní čo sme to mali asi za trest, radi teraz túto vetičku používame aj pri minútovom meškaní. (potom sa to už upravilo, meškali tak vždy do desať minút)

Moja obľúbená bangkokská špecialita - prepeličie  "volské"oči
Moja obľúbená bangkokská špecialita - prepeličie "volské"oči (zdroj: Lubomír Šedivý)

Koniec I.časti

Lubomír Šedivý

Lubomír Šedivý

Bloger 
  • Počet článkov:  73
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V roku 2000, ako 46 ročného ma postihol druhý infarkt, operovali mi srdce a ja som hľadal čo ďalej . Objavil som šport pétanque, začal som ho budovať na Slovensku a hrávať . V roku 2007 som sa dostal na Majstrovstvá sveta do Thajska a zaľúbil sa do tejto časti sveta a začal som sem spolu z manželkou a priateľmi jazdiť a o tom písať a veľa ľudí sa ma pýta , kde nabudúce a ja stále dokola: "juhovýchodná Ázia" . Ešte stále som sa nenabažil. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu