reklama

Ako ma jedna veľká láska pétanque, priviedla k druhej - Juhovýchodnej Ázii. Časť II.

Thajsko 2007, pétanque , more pláže, zrodenie druhej lásky, pokračovanie ako sa zrodila moja veľká druhá láska

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 V polovičke septembra osemčlenná slovenská výprava s pomerne malými dušičkami vyráža z letiska Schwechat, ukrajinskou leteckou spoločnosťou smer Kyjev, Bangkok. Na letisku vo Viedni, Miro s Blankou preventívne si dávajú baliť kufre do igelitu proti pašerákom drog , ale keď sa pašuje tak naopak. Letisko v Kyjeve pripomínalo Sovietsky zväz 80-tych rokov. Na jednej strane strašné množstvo kontrol , bumážok , ale v tranzitnej hale sa veselo fajčilo , pilo , neporiadok pripomínal krčmu pred záverečnou, ale duty free šliapalo na plné obrátky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nástup do lietadla Kyjev – Bangkok však prebehol normálne, letušky roznášali jedlo aj nápoje a pasažieri hovoriaci po ukrajinsky a rusky hneď otvárajú svoje zásoby a o chvíľku je na palube hlučno , po polnoci sa posádka zabarikáduje , lietadlom sa šíry fáma, že sa všetko vypilo , domácim to nevadí , ale na nás

a zopár Nemcov a severanov začína tlačiť smäd. O šiestej ráno však posádka vyráža opäť medzi pasažierov, úsmev na tvári a plné ruky jedál a nápojov.Pristávame na vtedy dobudovávanom novom bangkokskom letisku Suvarnamburi a fajčiari po sedem a polhodinovom „absťáku „vyrážajú k východu na cigaretku.......a tu ich víta septembrová thajská facka, 36 stupňová teplota a vyše 95% vlhkosť. No myslím, že len potrebná dávka nikotínu ich udržala vonku. A už sa zjavujú usporiadatelia, mikrobus a vyrážame smer Pattaya. Iba otáčame hlavy , hlceme okolie, kde sa striedajú moderné cesty, prales, zaprášené špinavé dediny, .......No a po hodinke a pol prichádzame do vychýrenej Pattaye, ktorá za vietnamskej vojny , bola oddychovým bodom amerických vojakov a odvtedy sa traduje jej povesť. Dnes sa tu týči obrovské množstvo moderných hotelov, množstvo trhov a samozrejme obrovské množstvo nočných barov rôznych kvalít a úrovní a aj zameraní(myslím sexuálnych). Prvý náš problémik nastal hneď po príchode, keď sme šoférovi prikázali aby zaviezol najskôr do hotela Bruna a naše ženy. Zastavili sme pred super luxusnou rezidenciou ,... aj sa nás ujali... , ale po štvrť hodinke sa vysvetlilo , že jedno slovíčko v názve hotela znamená , že toto nebude ich nocľah. Po ďalšej hodinke hľadaní v sieti jednosmeriek a medzi gogo barmi sme konečne našli čo sme hľadali. 4 hviezdy hotela boli dobrou zárukou a aj realitou a náš hráčsky 4,5* hotel bol iba o tri uličky ďalej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 A potom sa začal normálny registračný hráčsky kolotoč, , licencie, prihlášky, ubytovanie( tu nás len trošku zaskočila informácia na recepcii , že ak si privedieme na izbu ženu na noc , máme zaplatiť 1000 bath(cca 25 €). No ešte, že to nepočuli naše manželkyJ. Poobede konferencia , na ktorej som ako prezident slovenskej federácie zastupoval našu krajinu, sa okrem iného dozvedel , že tri z mojich asi 14 liekov , ktoré denne brávam sú dopingom, že ďalšie MS sa konajú v africkom Senegale (aj tam som mal česť byť a aj hrať) a hlavne , že MS sa usporadúvajú na počesť kráľovnej matky, ktorá pétanque do Thajska priniesla a majstrovstvá sú pod záštitou kráľovskej rodiny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Navečer sme sa my štyria hráči vybrali do mesta a hneď vedľa hotela v tmavej uličke sme objavili niečo , čo sa neskôr stalo pre nás istou symbolikou v Ázii. Dočítate sa o tom a podobnom v nasledujúcich denníkoch. No proste objavili sme podnik typu „u špinavca“. Pre nás to znamená taký podnik , ktorý navonok je nevábny až hnusný , ale s perfektnou obsluhou , ochotou a dobrou ponukou , či už pitia , alebo jedla. No a ako to začalo . Ideme po ulici a zrazu , ošarpaný príves , vedľa jedna obrovská chladnička, na veľkých ojazdených náklaďakových pneumatikách dosky ,ako stoly, na malých pneumatikách vytrhané plastové stoličky z autobusov a kopu domácich thajcov popíja dobre vychladené pivo , ktoré majiteľ zasúva do plastových valčekov, ktorý tú teplotu(či chlad) udržuje čo najdlhšie. Otáčam sa na parťákov,..... čo ideme? Všetci traja pochybovačne krútia hlavou , ale smäd víťazí. Keď si od majiteľa pýtame 4 pivá , iba pokrúti hlavou a ukazuje na hodinky , že o ôsmej zatvára a je už štvrť na deväť , sklamaní sa otáčame a zrazu....koľko ? štyri? Moment , nech sa páči sadnite si. Prvý raz koštujeme pivo „singha“ supeeer, studené , otáčame ďalšiu rundu, majiteľ stláča gombík a zrazu stromy okolo baru „u špinavca“ sa rozsvecujú desiatkami žiaroviek a žiariviek , ktoré sú bez objímok , iba pospájané drôtmi. Voláme druhú polovicu našej výpravy, mali ste vidieť ich zdesené pohľady keď videli kde sme ich pozvali , ale nakoniec sme tam vydržali pri pivku a hranolkoch do pol jednej do rána. A počas štyroch dní v Pattayi sa mnohé naše dohovory končili takto a podobne...... tak o štvrtej „u špinavca“ J. No a tu som si uvedomil aj ďalšiu thajskú zvláštnosť. Po okolitých uličkách sa premávali nesúrodé páry, starí škaredí „nemčúri“ a krásne mladé Thajky. Zo začiatku to človek berie tak pohŕdavo, ale potom si uvedomí, že to je vzájomná pomoc na obe strany. Nemec za svoje poctivo zarobené peniažky , (doma by oň ani tá najškaredšia Gertrúda nezakopla)sa mesiac cíti ako kráľ a stojí ho to toľko , ako tri návštevy nevestinca doma a domorodka si za mesiac zarobí pre seba a celú rodinu toľko , čo im vystačí aj pol roka. No je to uhol pohľadu , ale ja sa čím dlhšie sem chodím viac prikláňam k tej pozitívnej.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nadváhoví Indovia
Nadváhoví Indovia  (zdroj: lubomír Šedivý)

Ďalšia taká typická príhoda sa nám zadarila , keď sme sa po prvom súťažnom dni vracali na hotely do izieb. Prišli sme k výťahu , ktorý udával 15 osôb 750 kg (no mysleli na domácich Thajcov), ale prví nastúpili traja Nemci , ich výška ku dvom metrom a váha jasne cez 120 kg bola základ , potom nastupovali štyria Slováci (Ičko, Marek aj ja sme tiež už neboli „docenti“ a iba fifipierko Miro nám to kazil a na záver dvaja tak 50 kiloví Indovia......no a vtom začne výťah cengať a svietiť červené svetlo...Preťažení.....Z nášho nadhľadu a nadváhy sa pozrieme spoločne na dvoch drobných reprezentantov miliardovej Indie. Jeden z nich okamžite vycúval , ale zvonček a svetlo opäť hlási ...preťažení... Náš nadhľadový a nadváhový spoločný pohľad sa opakuje a aj druhý Ind cúva a......výťah sa zatvára a stúpa pokojne hore . Slovenská a nemecká repre si vymieňa pohľady a tie jasne hovoria....ťažkí boli J.

 Samozrejme nesmiem zabudnúť na samotný šampionát, ktorí Thajci pripravili na vysokej úrovni , už otvárací ceremoniál pripomínal svojou pompéznosťou OH. Každé ráno sa čakalo zo začiatkom , až kým zástupcovia kráľovskej rodiny nezaujali svoje miesta v osobitnej lóži. Dojem kazili iba francúzski spoluorganizátori , ktorí prehadzovali program podľa potreby a tak sa stalo v tretí deň, že hráči čo v ten deň už mali skončiť sa začali zháňať mobilmi a zvážali sa taxíkmi a proste , boli asi aj 3 teamy čo sa nezohnali a nakoniec kontumačne prehrali. Prekvapujúco stresovaní domáci favoriti nepostúpili do záverečných kôl a tak nakoniec dve thajské televízie v priamom prenose prenášali finále Madagaskar-Francúzsko , kde najlepší hráči sveta , napriek tomu , že prehrávali už 1:7 , nakoniec získali už 36 titul pre Francúzsko.

S Lotyšmi sme prehrávali 1:10, prestriedali a vyhrali 13:10
S Lotyšmi sme prehrávali 1:10, prestriedali a vyhrali 13:10 (zdroj: Lubomír Šedivý)

Ale som sa rozpísal o petangu a zabudol som na tie prvé kontakty a šťuchance, čo my ten „Amorko“ zasadzoval do srdiečka k tejto krásnej časti sveta. Jedna známa veta hovorí, že láska ide cez žalúdok , tak začneme jedlom. Už raňajky na našom hotely spievali, majstri vajíčok dokázali pri tvorbe omeliet čarovať aj úprava slaninky bola špičková , ale to čudo na raňajky ,polievka a ryža a .....také rôznôstky. Obedy a večere sa podávali pri hale a každý si mohol naberať a kombinovať ako a čo chcel . V jednom rohu boli špeciálne pulty z thajskou kuchyňou, tak najskôr Marek a Ičko (labužníci na štipľavé pokrmy ), ale potom som sa pridal aj ja a začal som objavovať to množstvo nových chutí a dobrých kombinácií. Vo štvrtok večer som dostal pozvánku na večeru prezidentov, spoločne zo svojou polovičkou. Odchod autobusov bol určený na 17,00, ale viete, ženy väčšinou majú iný časový rozmer , takže , keď sme 17,15 konečne nachystaní prichádzali pred hotel ,posledný autobus práve zahýbal za roh. Blbé bolo, že my sme nevedeli kde sa to koná a na hotely nezostal tiež žiadny kompetentný človek .Spomenul som si len na nejakú zvláštnosť toho parku , kde sa mala konať večera, ktorú niekto cez deň spomenul a v tom Janke zasvietili očká....tam sme dnes s Natáliou, Blankou a Brunom boli(využívali počas našich bojov svoj čas na prehliadku krás Pattaye a večer nám o tom hovorili).Chytáme taxi, vysvetľujeme mu kde by sme potrebovali ísť(jeho angličtina obsahuje iba slovíčko yes), ale po kreslení , ukazovaní sa zrazu po polhodine ocitáme na správnom mieste. Vítajú nás krásne dievčatá a mladé slony nám chobotmi podávajú vence z orchideí. Potom nás uvádzajú k stolu vedľa našich kamarátov z Poľska, Česka, Rakúska, Maďarska, Slovinska a nosia sa misy jedál a nápojov(alkoholické si musíme platiť), výborné tanečné a spevácke skupiny sa striedajú a vtom moderátorka predstavuje osobitnú spevácku hviezdu. Prichádza vysoká nádherná Thajka a spieva a spieva a všetci sú unesení až na záver , keď moderátorka končí slovami a teraz sa môžete s naším spevákom odfotiť........Všetci onemeli a napriek veľmi podrobnému skúmaniu sa nepodarilo v tej nádhernej žene objaviť muža. S takouto zvláštnosťou sa v Thajsku stretneme a my sme sa stretli aj viackrát. A ešte niečo očarujúce ,usporiadatelia začali vyťahovať takzvané „balóny šťastia“ a po štvoriciach nám ich zapálené vkladali do rúk a vysvetľovali na čo máme myslieť a v pravý čas vypustiť a pozorovať kým nezmiznú . Viem , teraz je to bežné , ale vtedy to bol neuveriteľný zážitok a jeden s dôvodov prečo túto časť sveta áno .

Radosť nám spravili aj naši fináloví protihráči z Majstrovstiev Slovenska, ktorí využili pozvánku singapurskej federácie na účasť na turnaji a spojili to s návštevou Thajska a MS a naším povzbudzovaním , ale aj nás zasypali informáciami . Potešili nás 2 víťazstvá v základnej skupine a 2 víťazstvá v pohári národov. Žiaľ mali sme smolu na Švédov , tri krát nám zahatali cestu ďalej . Medzi našimi bojmi Janka, Blanka a Natália vybavili pobyt na ostrove Ko Samet , ktorý je prírodnou rezerváciou na dve hodinky jazdy od Pattaye. Ďalšie 4 dni sme strávili na tomto čarokrásnom ostrove a tu sme objavovali čo je to krásna príroda, fantastické pláže a more, ako chutí Thajsko a jeho polievočky , ryža, ryby a ovocie a zelenina, ......a hlavne čo sú to za ľudia. Jediné čo nám trošku pokazilo radosť z tohto ostrova bolo , že sme stretli účastníkov MS ......no hádajte , našich trojnásobných premožiteľov Švédov.

Naši trojnásobní premožitelia a spoludovolenkári na Ko Samete Švédi
Naši trojnásobní premožitelia a spoludovolenkári na Ko Samete Švédi (zdroj: Lubomír Šedivý)

Cez internet sme si chceli zarezervovať tri noci v Bangkoku v hotely , ktorý nám poradili naši priatelia, ale bol obsadený(našťastie), prečo našťastie, lebo sme museli hľadať iný a sami a objavili sme hotel De Moc , ktorý sa stal naším najčastejšie navštevovaným hotelom v Ázii a každému čo sa ocitne v Bangkoku ho vrelo odporúčame.

Zabudol som pochopiteľne ešte na jednu obrovskú thajskú slasť a prednosť ...“M A S Á Ž E“.... Janka , Ičko a Marek začali už v Pattayi a každý deň si vychutnávali túto slasť, dokonca usporiadatelia pred halou zaistili zo tridsať masérok nôh a ja som to stále sabotoval a žiaľ som to vyskúšal až posledný večer a vtedy som strašne oľutoval , že prečo nie celý pobyt a to bol asi aj ďalší dôvod prečo som si prisahal , že sem musím znova.

V Bangkoku sme si pozreli Plávajúce trhy , známu Khaosan road a vybrali sme sa do Kráľovského paláca a tu sme zažili ďalšiu vec prečo zbožňujem miestnych ľudí a túto krajinu. Po plavbe po rieke Chao Praya , vystupujeme pred Kráľovským palácom, pristupujú k nám traja majitelia Tuk –tukov(miestna trojkolka , používaná ako taxi) a pýtajú sa odkiaľ sme a kde sa zberáme . Po odpovediach Slovensko a palác , nám hneď širokým úsmevom oznamujú, že Slovensko poznajú a použijú slovíčko „Ahoj“, ale hneď nám so smutným výrazom oznamujú, že Palác je uzavretý , lebo kráľovská rodina sa modlí a otvoria až o tri hodiny........ale, že keby sme chceli , tak za 70 Bath(asi Euro osemdesiat) nás odvezú k ležiacemu Budhovi, sediacemu Budhovi, ešte jeden kláštor a návšteva krajčíra a zlatníka k tomu... No nekúp toJ

Hneď sme sa „nasáčkovali“ a už sme lietali po preplnených cestách Bangkoku . Toto si nenechajte nikto ujsť. No tak sme sa povozili popozerali , u krajčíra nič , ale u zlatníka aj niečo kúpili (za tieto návštevy má každý šofér body na benzín , ako teraz už vieme)a pred dvanástou nás hodili späť pred palác. Na náš dotaz či už sa rodina kráľa domodlila , zostali pokladnici v paláci vyvalení a my sme pochopili , že Thajčania radi používajú takéto „habaďúrky“ , ale pri tom vám poskytnú ďalšiu náhradu, ale pozitívnu. Pokusov podobného charakteru som zažil zopár , ale vždy sme sa dohodli už ako skúsení harcovníci.

Za zmienku určite stojí aj výlet na plávajúce trhy, je to samozrejme aj komerčná akcia , ale opäť to nezažijete inde ako v Thajsku. Bol som tam opäť po troch rokoch a chcem tam ísť aj tohto roku , keď pôjde skupina ľudí , ktorí to ešte nevideli a nezažili. Na loďkách vám ponúkajú jedlo , ktoré tam priamo varia, nápoje , ovocie , výrobky suveníry a vy sa popri tom prepletáte na svojej lodi a potom sa vozíte okolo sadov a domčekov popri kanáloch.....treba to vidieť.

Plávajúce trhy v Bangkoku
Plávajúce trhy v Bangkoku (zdroj: Lubomír Šedivý)

 Posledný večer v Bangkoku a ja sedím a rozjímam a vtedy som vyriekol osudovú vetu. Ja urobím všetko pre to aby som sa sem jedného dňa vrátil a užil si tu dovolenku. Ostatní to brali s ľahkým úsmevom , ale ja som to cítil ako veľký záväzok , ten pocit tepla, ľudskej srdečnosti a tolerancie vychádzajúce z budhizmu , výborné chuťové vnemy, božské thajské masáže, krásne more , pláže, príroda..... Keď sa do niekoho či niečoho zaľúbite prestanete vnímať aj najmenšie negatíva. No a ja som stále strašne zaľúbený.

Určite som toho veľa z roku 2007 zabudol , niečo som si prikrášlil, ale základ je daný.

Bratislava , február , marec 2015

Pozrite si:

Ako ma jedna veľká láska pétanque, priviedla k druhej - Juhovýchodnej Ázii. Časť I.

Lubomír Šedivý

Lubomír Šedivý

Bloger 
  • Počet článkov:  73
  •  | 
  • Páči sa:  0x

V roku 2000, ako 46 ročného ma postihol druhý infarkt, operovali mi srdce a ja som hľadal čo ďalej . Objavil som šport pétanque, začal som ho budovať na Slovensku a hrávať . V roku 2007 som sa dostal na Majstrovstvá sveta do Thajska a zaľúbil sa do tejto časti sveta a začal som sem spolu z manželkou a priateľmi jazdiť a o tom písať a veľa ľudí sa ma pýta , kde nabudúce a ja stále dokola: "juhovýchodná Ázia" . Ešte stále som sa nenabažil. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu