História slovenského petangu podľa nás. - ČASŤ 1.

Autor: Lubomír Šedivý | 19.9.2016 o 7:00 | Karma článku: 2,67 | Prečítané:  327x

PÉTANQUE......aha, to je to čo v starých francúzskych filmoch hrajú dôchodcovia. Pétanque, alebo petank ,alebo petang je francúzska spoločenská hra pre dve 1-3 členné družstvá, ktoré sa snažia umiestniť gule čo najbližšie k cieľu,

 

Úvod..

 

Princíp hry je veľmi jednoduchý, ale dokonalé zvládnutie techniky a taktiky vyžaduje pravidelný tréning. Výraznou prednosťou tohto športu je to, že ho môže hrať prakticky každý (ženy s mužmi, starci s deťmi, aj telesne postihnutí) a prakticky kdekoľvek (hrá sa tam kde sa hráči dohodnú).

Asi by sa patrilo napísať   p r e č o  a ešte doplniť   o  č o m  bude tento súbor poviedok , postrehov a názorov.

Pred niekoľkými rokmi som sa rozhodol , že začnem písať denníky o mojej druhej láske , cestovaní po Juhovýchodnej Ázii a táto láska vznikla z tej prvej PETANGU, ......tak a o tomto nechceš písať ?

Chcem a som si istý , že sa takto nájdu aj viacerí a poskladáme dokopy mozaiku slovenského petangu, ktorá bude zároveň históriou a pohľadom z rôznych uhlov, hláv a  vzťahov k tomuto športu.

Asi by som mal napísať niečo o histórii , alebo o pravidlách ? Nechám to na Vás , dá sa to nájsť vo wikipédii, alebo na rôznych petangových stránkach, alebo o tom niekto napíše.

Takže

P  Í  Š  T  E , aby po nás niečo zostalo a tí čo začínajú , alebo chcú začať, mali sa z čoho poučiť , alebo zľaknúť J.

 

 

BUČE

Napísal  Lubomír Šedivý

 

   Buče, takto sme dlho volali guľový šport , ktorý som priniesol medzi kamarátov z Chorvátska.

   Ale začať musím ešte skôr, od malička som skúšal nejaké športy , ale nikde dlho nevydržal (napočítal som ich 17, ktoré som robil aktívne). Dôvodov ,prečo som všade iba začal a nič poriadne nedotiahol , bolo viac , ale v prvom rade, že som si nikde nenašiel nejakého dobrého kamoša , no proste spriaznenú dušu. Vždy bolo mojím snom robiť športového redaktora , najradšej komentátora a tak som vedel skoro o všetkých športoch a športovcoch sveta...ale opäť som to nedotiahol do konca.

   Šport ma stále fascinoval a preto , ako správny Bratislavčan som cez víkend dokázal obehnúť mužskú hádzanú a slávnu ČH, ženskú, striedavo Inter a MDŽ, volejbalistov ČH(neskôr VKP) a potom sa išlo na basketbalistov Interu , futbal na Pasienkoch aj na Tehelnom poli a hokej na Slovane, ale najviac som miloval (na rozdiel od väčšiny bratislavčanov , chlapcov žlto – čiernych na Pasienkoch. Tu to slovanisti asi  prestanú čítať J.

   Ale ja som pokračoval aj po tom čo som sa oženil a narodili sa mi deti a hlavne starší Tomáš – teraz známejší ako Lasky, začal so mnou tieto okruhy absolvovať. Pridali sme k tomu aj atletiku a slávnu PTS a pred telkou sme pri hocijakom športe dokázali predebatovať hodiny . Niektorí si ešte pamätajú , že aj na Štefana sa striedavo pozeralo na turnaje v šachu a občas ping-pongu. Športová štatistika to bolo naše.

   Prišiel rok 1989 a my hneď budúce leto sme veľmi špekulovali, že nám treba s deťmi k moru . Za socializmu sme dostali „devízák“ do „Jugošky „ iba raz a  tak nás to strašne ťahalo .  Jedného dňa prišla Jana(moja žena) z roboty a hovorí , môj námestník sa vrátil od mora, je to na Makarskej , máme tam vybavené ubytovanie ....a išlo sa. Bývali sme vo Velikom Brde, pod najvyšším miestnym kopcom Sv. Jure a každý deň sa chodili kúpať do Krvavice.

   Luboš, Ty kým sa dostaneš k veci , to trvá . Ale veď som už tu . Asi po týždni nášho pobytu som sa poobede vybral s chalaňmi na zmrzlinu a keď sme sa vracali .......VTEDY SA TO STALO.....ZASIAHOL NÁS CARREAU.....PETANGOVÝ BOH ....a odvtedy je to tak.

   Proste ideme a na parkovej cestičke šesť chlapov striedavo hádže gule k menšej drevenej guľke, dohadujú sa, vetvičkami premeriavajú vzdialenosti, opäť sa hádajú a po niekoľkých hodoch si podávajú ruky a jeden z nich sa poberá do bufetu , prináša tácku s poldecákmi , všetci si vypijú a začínajú znova. Zmrzlina sa roztápa , tak mladšieho Ička, mal 6 rokov, ktorého to očividne nudí (neskôr dvojnásobný majster Slovenska v precíznej streľbe a 4 násobný slovenský reprezentant na MS v petangu), posielame za mamou a my dvaja športoví fanatici sa môžeme venovať tomu zvláštnemu športu pred nami . Podľa odsledovaného skúšame poskladať pravidlá a o chvíľku už vypúšťame poznámky , ako hm, dobrý hod, alebo to je krátke. No jasné kibicovať vie človek najrýchlejšie. Strávili sme tam celé poobede a až súmrak a od pláže vracajúca sa Jana a Ičko nás donútili skončiť tento zatiaľ „najkrajší“ prímorský deň , pre mňa a Tomina. Večer prvá otázka pre domáceho Jožeho znie , čo to je za šport, aké sú pravidlá a kde sa dajú zohnať také gule. Jeho odpoveď Buče, potom asi 10 min vysvetľoval po chorvátsky pravidlá(pochopil som každé tak piate slovo) a gule hovoril, že si vyrábajú a skúsi mi nejaké zohnať. Skupinku chlapov , hrajúcich „buče“ sme videli a strávili pri nich dlhé hodiny ešte 2x a na záver mi domáci venoval jednu drevenú guľu , vysústruženú s koreňa buksusu a „vygravírovanú“ klincami a skrutkami(každý mal svoj špeciálny znak). Takže domov som si niesol, guľu a veľkého chrobáka v hlave.

   Rok prebehol a my opäť smer Makarska , Veliko Brdo a náš priateľ Jože. Jedna s prvých otázok padla opäť na „buče“ a on nám hovorí , že jeho švagor je hráč a zoberie nás do hôr na grilovačku a popri tom si zahráme aj tento , stále pre nás neznámy šport. Žiaľ , táto krásna zábava sa nám podarila zrealizovať až predposledný deň, Jožeho švagor a jeho manželka si nás rozdelili na dve družstvá a začali sme . Bolo prekvapujúce s akou obrovskou vervou sa proti sebe pustili práve manželia a nevídanú radosť mala  domáca ,po tesnom víťazstve. Jožeho švagor ten deň bol dosť nevrlý. Domov som si , ale žiaľ odniesol iba ďalšiu guľu a odmlku , lebo vojna v Jugoslávii sa začala.

   Ale pán Carreau už nad našou rodinou sedel a hovoril ,vy mi neujdete, vás už nepustím.  Rok 1996, vojna trvá a my sme sa vybrali do Francúzska do Port Grimaud , neďaleko Sait Tropez a tam v Carrefoure zbadám sadu ôsmich kovových gúľ, asociácia sa mi spája a okamžite ich kupujem. Pravidlá z francúštiny si prekladám a tak tento môj preklad a podmienky u nás na chate v Plaveckom štvrtku sa stávajú druhým krokom našej rodinnej histórie zvanej PÉTANQUE.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?