Indonézia,Malajzia,Vietnam 2014 - IV.pokračovanie

Autor: Lubomír Šedivý | 30.11.2015 o 8:00 | Karma článku: 4,19 | Prečítané:  416x

Po roku 2013, kedy sme pre vážnu chorobu nášho syna nikde necestovali , rok 2014 sa stal opäť ázijský. Bolo nás na pol autobusu, príprava ťažká, ale priebeh takmer bezchybný.....

Štvrtok,deň cestovný - trinásty,27.11.

No...... po nákupoch večerné a nočné balenie, lebo tri nula nula sú objednané taxíky a ja trávim zvyšný čas medzi tým v bazéne. Aj Vierka vydržala nespať , ale ostatní tiež tomu moc nedali. J Letisko Denpasar, platíme odletovú taxu 200 000 IDR – Indonézia sťahuje z turistov rôzne poplatky a okamžite v lietadle zaspávame. O dve a pol hodiny – Malajzia a supermoderné a rozvýjajúce sa mesto Kuala Lumpur. Na letisku nás opäť čaká odvoz (musím sa trošku potľapkať po pleci, odvozy a prívozy z a na letisko ktoré som objednal z domu klapú ako švajčiarske hodinky – maximálne ich prvé kópie – ktorými je celá juhovýchodná Ázia doslovne zasypaná. Po hodinke rýchlej jazdy dorážame z úplne nového terminálu KLIA 2 po diaľnici k hotelu Swis – in , ktorý bol pokusom o zmenu po hotely Midah známemu  nám z prvého pobytu a..........pokus veľmi úspešný, poloha, umiestnenie, služby a aj cena boli super, takže rád odporúčam.

Po usadení v hoteli a prvej info schôdzke  vyrážame smerom k najväčšej symbolike KL ich slávnym dvojičkám Twin Tower a po ceste nachádzame okruhový autobus po meste , po všetkých pamiatkach.

Konečne trošku v pohode , vyberám telefón a vytáčam miestne číslo a spájam sa zo spolužiakmi Katkou a Milanom(poznáme sa presne 50 rokov a sedávali sme v jednej lavici), ktorí tu žijú už 6,5 roka a užívajú si predčasný dôchodok. Stretnutie po vojne o piatej u Kalicha ZNIE PODOBNE AKO NAŠE O PIATEJ POD Twin Towers pri fontánach:-)

Celú výpravu pekným systémom nadzemných a podzemných električiek vyprevádzame k dvojičkám a tu záverečný boj z malajským (rovnako ako slovenským, madarským či čínskym úradníckym šimlom), všetko je cez internet objednané, zaplatené , potvrdené a prvá otázka znie – kde je slečna Silvia?(Marošova kolegyňa vybavujúca to z Bratislavy:-), Druhý pokus kde je jej pas a karta?......no vidina dvojičiek sa vzďaľovala , nálada kolabovala a čakalo sa aspoň na scany príslušných dokladov. Časový posun zapríčinil, že Silvia , musela ísť o zopár hodín skôr do roboty , ale konečný úsmev na tvári miestnej úradníčky znamenal , hore sa ide.

Vierka a Stano s nami posedeli  pred dvojičkami na káve a my po zvítaní sa zo spolužiakmi , vyrážame do ich apartmánového domu, bývajú na 17 poschodí uzavretého bytového komplexu.

Je strážený, majú tam vlastné kurty, ihriská, bazén....aj zopár priateľov, inďákov,číňákov a Malajcov, je medzi nimi bosňák a....tak.(išli sme k nim cez tunel Stewart, ktorý slúži zároveň pri záplavách Kuala Lumpur  ako odvodňovák) a bavíme sa popíjame spomíname a dohadujeme sa kde a kedy sa opäť stretneme a krížia sa nám oči po prebdenej noci a tak pred jedenástou sme na hotely, stretávame zopár našich parťákov,

ktorí hovoria o nádhernej hre svetiel  a hudby, fontán , pri dvojičkách a my......................... spaťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťť. Ahojte v piatok.

 

                                  Piatok, 28.11.deň štrnásty Kuala Lumpur.

O tomto dni sa dá písať veľa , ale aj stručne, rozliezli sme sa po meste ,

každý si išiel obdivovať a nakupovať po svojom

 

a nakoniec sme sa stretli na čínskom trhu na Jalan Petaling

a zároveň som dostal jóbovku , Mici asi o desiatej doobeda, zabudla pri vystupovaní z okruhového autobusu kabelku zo všetkými dokladmi a odvtedy o nich nikto nemá správu. Okamžite posielam sms na Micin a Džuziho telefón a prežívam mučivé vyše dve hodiny, keď môj mobil zaťuká a v ňom, .......„mám a kde ste ?“ Nasledujú klasické teórie...... a prečo neurobili , toto a čo by sa mohlo stať, ale moje srdce opäť začalo pokojne pracovať:-)Netušil som , že sa roztáča špirálka problémikov.

 

Sobota, 29.11. Deň pätnásty , druhý týždeň za nami, cesta do Vietnamu.

Ráno po malých nedorozumeniach na recepcii o počte izieb a z toho nezaplatených,....... mladý recepčný pri tom prepotil aj dve košele, kým sa dopracoval k tomu , čo sme mu tvrdili od začiatku .....a nakoniec urobil aj súčtovú chybu na našej izbe, a tak ....... po tom  čo sa pospájal zo všetkými nadriadenými(bolo 6 hod ráno) nám na tri krát vydal aj správny počet raňajkových balíčkov .........sme vyrazili s asi 25 minútovým meškaním. Nič by sa NEDIALO , ALE V Kuala Lumpur sme sa stretli s Marekom , zvaným Sova,( náš klubový webmaster a syn Čira a Dany , ktorý cestoval proti nám , .......začínal v Thajsku a išiel do Indonézie) a dohodli sme sa , že keďže odlieta o pol hodinku skôr z toho istého letiska odvezie sa s nami.   Hmmmm...... naši šoféri na mikrobusoch za to zabrali a hodinovú cestu na letisko KLIA 2 zvládli bravúrne za 40 min a tak Marek stíhal a my  úplne v pohode. Dodatočne som sa dozvedel , že na letisku v Lomboku mu urobili podrobnú protidrogovú prehliadku.

Pristátie v Saigone a klasické zdĺhavé vízové procedúry(cena víz narástla z 25 na 45 USD) no a tak sme sa dostali von k autobusu , čo nás čakal až okolo jednej a info, že cesta potrvá 6 hod, (o hodinu viac ako minule) nebola potešujúca. A tak noví návštevníci Vietnamu čím ďalej viac krútili hlavami pri pohľade z okna na moje vety , že vo Vietname je najlepšie. Až vysvietený Phan Tiet (mňa obrovsky šokovali pozitívne zmeny tohto okresného mesta)nám zodvyhol náladu a oznámenie, že máme už iba 10 km(vzdialenosť 240 km nakoniec sme prešli za 6 a štvť hodiny) ........Povolená šesťdesiatka na diaľnici robí svoje. ...........Nádherný rezort , jeho poloha , vybudované letovisko  Mui ne , krásne more a následne vynikajúca večera v našom rezorte, už začalo prinášať poznámky typu „asi viem prečo hovoríš o Vietname tak pekne“

No ale teraz tie detaily, problémy technického rázu , tuho idúci zámok po preskúšaní sľúbili, že zajtra pošlú inžiniera(popíšem zajtra:-)), sprchu som v noci rozhýbaval asi 20 min rôznymi kombináciami, ale nič – ráno sa na prvý krát spustila (no sedlák vo Vietname), ale najhoršie som zistil, že pri nastupovaní do lietadla som zle vypol mobil a vo vačku som asi náhodne tri razy naťukal PIN a chcelo to už odo mňa iba PUK a ten som žiaľ aj s hokejkou nechal domaJ.Takže som bez spojenia, nikto ma neotravuje, ale žial nemôžem fotiť a taak sa musím spoľahnúť na priateľov:-) Deň blbec snáď za nami a posledný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?