Indonézia,Malajzia,Vietnam 2014 - IV.pokračovanie

Autor: Lubomír Šedivý | 30.11.2015 o 8:00 | Karma článku: 4,19 | Prečítané:  421x

Po roku 2013, kedy sme pre vážnu chorobu nášho syna nikde necestovali , rok 2014 sa stal opäť ázijský. Bolo nás na pol autobusu, príprava ťažká, ale priebeh takmer bezchybný.....

Štvrtok,deň cestovný - trinásty,27.11.

No...... po nákupoch večerné a nočné balenie, lebo tri nula nula sú objednané taxíky a ja trávim zvyšný čas medzi tým v bazéne. Aj Vierka vydržala nespať , ale ostatní tiež tomu moc nedali. J Letisko Denpasar, platíme odletovú taxu 200 000 IDR – Indonézia sťahuje z turistov rôzne poplatky a okamžite v lietadle zaspávame. O dve a pol hodiny – Malajzia a supermoderné a rozvýjajúce sa mesto Kuala Lumpur. Na letisku nás opäť čaká odvoz (musím sa trošku potľapkať po pleci, odvozy a prívozy z a na letisko ktoré som objednal z domu klapú ako švajčiarske hodinky – maximálne ich prvé kópie – ktorými je celá juhovýchodná Ázia doslovne zasypaná. Po hodinke rýchlej jazdy dorážame z úplne nového terminálu KLIA 2 po diaľnici k hotelu Swis – in , ktorý bol pokusom o zmenu po hotely Midah známemu  nám z prvého pobytu a..........pokus veľmi úspešný, poloha, umiestnenie, služby a aj cena boli super, takže rád odporúčam.

Po usadení v hoteli a prvej info schôdzke  vyrážame smerom k najväčšej symbolike KL ich slávnym dvojičkám Twin Tower a po ceste nachádzame okruhový autobus po meste , po všetkých pamiatkach.

Konečne trošku v pohode , vyberám telefón a vytáčam miestne číslo a spájam sa zo spolužiakmi Katkou a Milanom(poznáme sa presne 50 rokov a sedávali sme v jednej lavici), ktorí tu žijú už 6,5 roka a užívajú si predčasný dôchodok. Stretnutie po vojne o piatej u Kalicha ZNIE PODOBNE AKO NAŠE O PIATEJ POD Twin Towers pri fontánach:-)

Celú výpravu pekným systémom nadzemných a podzemných električiek vyprevádzame k dvojičkám a tu záverečný boj z malajským (rovnako ako slovenským, madarským či čínskym úradníckym šimlom), všetko je cez internet objednané, zaplatené , potvrdené a prvá otázka znie – kde je slečna Silvia?(Marošova kolegyňa vybavujúca to z Bratislavy:-), Druhý pokus kde je jej pas a karta?......no vidina dvojičiek sa vzďaľovala , nálada kolabovala a čakalo sa aspoň na scany príslušných dokladov. Časový posun zapríčinil, že Silvia , musela ísť o zopár hodín skôr do roboty , ale konečný úsmev na tvári miestnej úradníčky znamenal , hore sa ide.

Vierka a Stano s nami posedeli  pred dvojičkami na káve a my po zvítaní sa zo spolužiakmi , vyrážame do ich apartmánového domu, bývajú na 17 poschodí uzavretého bytového komplexu.

Je strážený, majú tam vlastné kurty, ihriská, bazén....aj zopár priateľov, inďákov,číňákov a Malajcov, je medzi nimi bosňák a....tak.(išli sme k nim cez tunel Stewart, ktorý slúži zároveň pri záplavách Kuala Lumpur  ako odvodňovák) a bavíme sa popíjame spomíname a dohadujeme sa kde a kedy sa opäť stretneme a krížia sa nám oči po prebdenej noci a tak pred jedenástou sme na hotely, stretávame zopár našich parťákov,

ktorí hovoria o nádhernej hre svetiel  a hudby, fontán , pri dvojičkách a my......................... spaťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťťť. Ahojte v piatok.

 

                                  Piatok, 28.11.deň štrnásty Kuala Lumpur.

O tomto dni sa dá písať veľa , ale aj stručne, rozliezli sme sa po meste ,

každý si išiel obdivovať a nakupovať po svojom

 

a nakoniec sme sa stretli na čínskom trhu na Jalan Petaling

a zároveň som dostal jóbovku , Mici asi o desiatej doobeda, zabudla pri vystupovaní z okruhového autobusu kabelku zo všetkými dokladmi a odvtedy o nich nikto nemá správu. Okamžite posielam sms na Micin a Džuziho telefón a prežívam mučivé vyše dve hodiny, keď môj mobil zaťuká a v ňom, .......„mám a kde ste ?“ Nasledujú klasické teórie...... a prečo neurobili , toto a čo by sa mohlo stať, ale moje srdce opäť začalo pokojne pracovať:-)Netušil som , že sa roztáča špirálka problémikov.

 

Sobota, 29.11. Deň pätnásty , druhý týždeň za nami, cesta do Vietnamu.

Ráno po malých nedorozumeniach na recepcii o počte izieb a z toho nezaplatených,....... mladý recepčný pri tom prepotil aj dve košele, kým sa dopracoval k tomu , čo sme mu tvrdili od začiatku .....a nakoniec urobil aj súčtovú chybu na našej izbe, a tak ....... po tom  čo sa pospájal zo všetkými nadriadenými(bolo 6 hod ráno) nám na tri krát vydal aj správny počet raňajkových balíčkov .........sme vyrazili s asi 25 minútovým meškaním. Nič by sa NEDIALO , ALE V Kuala Lumpur sme sa stretli s Marekom , zvaným Sova,( náš klubový webmaster a syn Čira a Dany , ktorý cestoval proti nám , .......začínal v Thajsku a išiel do Indonézie) a dohodli sme sa , že keďže odlieta o pol hodinku skôr z toho istého letiska odvezie sa s nami.   Hmmmm...... naši šoféri na mikrobusoch za to zabrali a hodinovú cestu na letisko KLIA 2 zvládli bravúrne za 40 min a tak Marek stíhal a my  úplne v pohode. Dodatočne som sa dozvedel , že na letisku v Lomboku mu urobili podrobnú protidrogovú prehliadku.

Pristátie v Saigone a klasické zdĺhavé vízové procedúry(cena víz narástla z 25 na 45 USD) no a tak sme sa dostali von k autobusu , čo nás čakal až okolo jednej a info, že cesta potrvá 6 hod, (o hodinu viac ako minule) nebola potešujúca. A tak noví návštevníci Vietnamu čím ďalej viac krútili hlavami pri pohľade z okna na moje vety , že vo Vietname je najlepšie. Až vysvietený Phan Tiet (mňa obrovsky šokovali pozitívne zmeny tohto okresného mesta)nám zodvyhol náladu a oznámenie, že máme už iba 10 km(vzdialenosť 240 km nakoniec sme prešli za 6 a štvť hodiny) ........Povolená šesťdesiatka na diaľnici robí svoje. ...........Nádherný rezort , jeho poloha , vybudované letovisko  Mui ne , krásne more a následne vynikajúca večera v našom rezorte, už začalo prinášať poznámky typu „asi viem prečo hovoríš o Vietname tak pekne“

No ale teraz tie detaily, problémy technického rázu , tuho idúci zámok po preskúšaní sľúbili, že zajtra pošlú inžiniera(popíšem zajtra:-)), sprchu som v noci rozhýbaval asi 20 min rôznymi kombináciami, ale nič – ráno sa na prvý krát spustila (no sedlák vo Vietname), ale najhoršie som zistil, že pri nastupovaní do lietadla som zle vypol mobil a vo vačku som asi náhodne tri razy naťukal PIN a chcelo to už odo mňa iba PUK a ten som žiaľ aj s hokejkou nechal domaJ.Takže som bez spojenia, nikto ma neotravuje, ale žial nemôžem fotiť a taak sa musím spoľahnúť na priateľov:-) Deň blbec snáď za nami a posledný.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štát zmení výpočet dôchodkov. Ešteže tak, odkazujú seniori

Od budúceho roka sa mali dôchodky zvyšovať len podľa rastu cien, politici však cúvajú. Ceny rástli primálo.

KOMENTÁRE

Hľadáme dospelých, zn. Brexit

Zmenené okolnosti viedli k ostrejším pozíciám pred začiatkom negociácie o odchode Británie z EÚ.

ŠPORT

Do ringu by som už nešiel ani za päťdesiattisíc, tvrdí náš najslávnejší boxer

Dostal ponuku za veľké peniaze bojovať v klietke. Odmietol.


Už ste čítali?