Indonézia,Malajzia,Vietnam 2014 - I.pokračovanie

Autor: Lubomír Šedivý | 9.11.2015 o 8:00 | Karma článku: 4,06 | Prečítané:  515x

Po roku 2013, kedy sme pre vážnu chorobu nášho syna nikde necestovali , rok 2014 sa stal opäť ázijský. Bolo nás na pol autobusu, príprava ťažká, ale priebeh takmer bezchybný.....

Deň druhý – nedeľa 16.11. Jakarta

Na letisku nás po vízových a pasových pobehovačkách čaká skupinka šoférov , nakladajú nás a naše „kufríky“(tu musím uznať, že všetci si dali poradiť a snažili sa čo najúspornejšie pobaliť) a po slabej hodinke cestovania zastavujeme pred hotelom Neo Mangga Dua – prvý dojem z Jakarty je taký nemastný neslaný. V hoteli ale veľmi ochotný personál , dohadujeme pondelňajší výlet a vyrážame do okolia. Jasné , najskôr zmenáreň , všetci sme hneď milionári( kurz za € - 15 000 IRD – indonézska rupia) pomoceme sa trošku po nákupnom centre , ale hľadáme hlavne niečo na jedlo a pitie. Našli sme niečo také, že všetko za € - žiaľ pivo v moslimskej krajine vzácnosť, ale väčšina si pochutila.  Len Čiro sa netváril nadšene a tak sme sa rozhodli vrátiť , lebo o desiatej ich času – budem už udávať len ten ......sa zatvára. Prichádzame do hotela , tam nás čaká dobrá správa o autobuse , čo nás povozí celý deň po Jakarte za jeden a pol miliona- to je 7€ na osobu a prvá vtipnosť J v reštike majú pivo , tak sa tam nahrnieme a 5 , nie 10 pív, že či Haineken , alebo domáci Bintang, prehlasujeme domácim výrobkom . Po chvíľke prichádza čašník a niečo sa mi snaží vysvetliť a ja to chápem , že za 3 Heinekeny je 1gratis...... ale on mi vlastne  tvrdil , že má tri Bintangy a jeden Heineken- tretinkové ,

tak sme sa dosť zasmialy ale žiaľ málo napili, ......ale Stano pri platení si myslel, že nám ich zarátal aj 10 , lebo 5€ za kus , hmm:-)

No a večer dobre skončil, záverečná výrobná porada sa konala u Beátky , na internete sme zistili výsledky volieb, mňa potešil Nesrovnal v Bratislave, samozrejme Dušan Antoš v Rusovciach , ale najväčšiu radosť sme mali zo zvolenia Džuziho za poslanca u nás v Rusovciach , petang snáď bude žiť ďalej.

No a v noci sa mi podarilo vymazať prvé dva dni tohto denníka, ale na šťastie, ráno som ich našiel v „koši“:-), no trošku som sa spotil.

 

Deň tretí - Pondelok 17.11, 

Výročie nežnej revolúcie , už 25 rokov a .........miestni , nič žiadna oslava. A opäť sa tu človek stretáva z tou svätoznámosťou našej krajiny. Mnohí sa okamžite pýtajú, odkiaľ ste? A po odpovedi SLOVENSKO , všetci okamžite z vážnym výrazom pritakávajú, že jasné, ale netreba to rozoberať ďalej , lebo pri detailnejšom skúmaní, či vedia kde to je, zistíte, že viacerým nie je jasné asi ani kde je Európa, ale moc im to neberie z ich ochoty.

Vrátim sa k svojej práci , všetci vzorne na raňajky a pred deviatou vyrážame v autobusíku smer Jakarta a jej zaujímavosti. Každý zaujíma svoje miesto , ktoré si udržuje potom celý deň,(17 miestny spoj však je určený pre domáce rozmery – .......ale tu mi nedá včerajšia príhoda z obchoďáku, vlezieme do výťahu asi piati, výťah pre 12 osôb , na ďalšom poschodí pribúdajú dvaja domáci a opäť zastavujeme a dve miestne krásavice sa natláčajú k nám a.....výťah začne hučať a na červeno blikať , no skrátka, sme preťažení.........no a že sme tlstí my , ........to tie dve Indonézanky boli asi nadváhové :-) :-))

Hodinová cesta , pomerne fádnou, ale preplnenou  Jakartou nás privádza k Taman Mini Indonézia(Indonézia v malom), tu sa ukazuje, že som pomerne dobre študoval informácie a mnohé časti sú v pondelok zavreté,

ale predsa len sme pri okružnej jazde videli niektoré aj z vnútra a na záver sme sa lanovkou pozreli na túto atrakciu aj z vrchu.

Neviem či by sa u nás našiel prevádzkovateľ a vozil ľudí za 2 €. Po dvojhodinovej poznávačke ,..... smer Monastyr, vyše 160 metrový stĺp v strede obrovského parku, námestia Merdeka - žiaľ v pondelok zavretý , ktorý je pamätník na generála Sukarna.

Tak sme prišli o pohľad zhora,.       Všadeprítomní predavači zo zaručenými „originál“ výrobkami , cez rôzne gýčové suveníry a chladené nápoje(pivo žiaľ nemajú) si rozkladali a prenášali svoje prenosné obchodíky väčšinou na hlave.             No a kde teraz ,........... no na nejakú domácu špecialitku. Šofér vie kde nás hodiť, len čo vchádzame, stoly sa plnia miskami a mištičkami a je už len na nás, aby sme chuťovými pohárikmi skúšali uhádnuť čo to je, ale väčšina bola jediteľná , iba pri drobnejších rebrách nastali vtipy typu „ kto si dá Bobíka? J. Dobré pobavenie a opäť druhý raz v živote nastalo pri dotaze , kto si dá pivo ?( to potom predstavovalo skoro polovicu ceny jedla) Odpoveď ......všetci , na dotaz , že či z ľadom , všetci vrhli pohoršený výraz na čašníka a tak tento po chvíľke priniesol 15 sedemdecových pív a začal z nich utierať prach(asi z hlbokej pivnice, siedmy schod – zadúfali sme,............... nie, nie , teplé ako ten čaj čo nám dali pred tým . Po chvíľke môjho frflania som sa otočil na obsluhu a pýtam ľad, .......no bolo to pititeľnejšie. 

Už sa teším ako si doma v „Umelke“ od výčapníka  Miša vypýtam ľad do Budwaru .- ). Po pokuse ,keď domáci presviedčali Čira, nech dá karaoke , kočky odspievali jednu a išlo sa ďalej. Smer najväčšia mešita, ......ale po peripetiách s topánkami a zahalovaním si ju z vnútra prezreli iba Maroš R, Beatka a Magda a my ostatní sme navštívili obrovskú katedrálu oproti, pozreli kulinársku uličku a potom ......smer starý prístav. Žiaľ po trištvrte hodinovej „jazde“ v zápche sme to vzdali a otočili smer hotel. Obchodné WTC nám zavreli pred nosom, tak sme dali „výrobnú“ poradu a dohodli sa , že na druhý deň zoberieme opäť autobusík a dáme ďalší okruh Jakartou.

Deň štvrtý, opäť Jakarta - Utorok 18.11.

V utorok ráno sme teda po raňajkách nahodili opäť výletný výraz a pobrali sa s autobusíkom smer pamiatky Jakarty. Prvé bolo múzeum Wayang s prekrásnou zbierkou bábok, kde sme stretli prvého Indonézana (bábkára) , ktorý vedel niečo o našej krajine, lebo mal okrem zbierok vystavených v múzeu bábky zo Slovenska, Česka, Ruska, Maďarska, Poľska.....,

na námestí vedľa múzea sa nachádza slávne Café Batavia, kde sa čas zastavil tak v 20-30 tych rokoch minulého storočia, a známe svetové osobnosti sa tu radi zastavujú a ich fotky vysia na stene. Žiaľ našu krajinu reprezentoval “starý ujo“ Gašparovič a vedľa neho neznáme osôbky , ako Antonio Banderas, Jean Reno....No myslím, že som pochopil, prečo ma toto mesto veľmi nezaujalo.

No a pome ďalej, starý prístav

..... a tam som prejavil svoje výnimočné sprievodcovské kvality a systémom klasika českého filmu som svojim kolegom predviedol svoje znalosti: loď, loď, stará loď, loď.........loď a.......pes :-) nieeeee, bolo krásne obdivovať ako sa klasicky po tenučkých doskách nakladajú staré , často drevené kocábky.

No a už sme sa tešili na podmorský svet a .....oni ho rekonštruujú , čo sme sa dozvedeli až po zaplatení „vlezného“ a parkovného a....no a tak bol slabým odvarom delfínia show.

 

 A už iba v Jakarte pobehať po obchodoch, suvenírky,  nakúpiť, večerná porada a ráno skoro vstať a lietadlo smer Bali.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štát zmení výpočet dôchodkov. Ešteže tak, odkazujú seniori

Od budúceho roka sa mali dôchodky zvyšovať len podľa rastu cien, politici však cúvajú. Ceny rástli primálo.

KOMENTÁRE

Hľadáme dospelých, zn. Brexit

Zmenené okolnosti viedli k ostrejším pozíciám pred začiatkom negociácie o odchode Británie z EÚ.

ŠPORT

Do ringu by som už nešiel ani za päťdesiattisíc, tvrdí náš najslávnejší boxer

Dostal ponuku za veľké peniaze bojovať v klietke. Odmietol.


Už ste čítali?