Ako sa chodí za obzory… Vietnam – Thajsko 2011- časť 3

Autor: Lubomír Šedivý | 17.8.2015 o 9:00 | Karma článku: 3,93 | Prečítané:  660x

Vietnam ma priťahoval dlhé roky no a keď som začal s Thajskom , tak do Vietnamu je to iba krôčik . A priznávam pre nás veľmi príjemný......časť 3.

 

Nedeľa 27.11. Smotana na mori (alebo miestny cmar?)

 

Nevedel  som, pochopiteľne, že v sobotu a v nedeľu sa rezort zapĺňa zrejme miestnymi movitejšími. Ich deti okamžite obsadzujú bazén, kde samozrejme porušujú všetky zákazy, o chvíľu ich je plná pláž a podaktorí konštatujú, že more hneď oteplelo i stmavlo.

Pre mňa to neznamená nijakú zmenu programu: ranný kúpeľ v mori , poobede máme naplánovanú večeru niekde v centre a kočky si idú po okuliare. Opäť už obľúbený autobus, tentoraz preplnený, okuliare našťastie rýchlo vydané, rýchlo našťastie preto, lebo naša krčma u „Rusa“ je v nedeľu zavretá a my sa musíme vydať hľadať, kam na večeru. Prichádzame až na nábrežie, kde ponúkajú čerstvé ryby

a iné morské potvory,

ktoré pred človekom aj upravia

, takže si vyberáme:

krásne langusty

, ja zopár kreviet,

Číkovci mix kreviet, lastúr a pečenú rybku

, ešte sa takých zopár pridá

a potom sa už iba zalizujeme

a všetci

sú spokojní...

 

Pondelok 28.11. Iba Putin chýba…

 

Všetci Vietnamci preč, opäť pokoj a pohodička, ráno sám na pláži, ale predpoludním som prišiel o zážitok: ruská občianka z vedľajšieho rezortu sa ožrala ako...no jednoducho ako Rus, zvalila sa na pláž, príliv ňou pohadzoval ako bábikou, potom ju na šťastie uložili na ležadlo a tam prespala celý deň (bežne sme tu videli, ako štyri ženy - Rusky, bývalé buď bachárky, alebo guliarky, sadnú si v reštaurácii, vytiahnu fľašu vodky, strčia ju do chladničky a po chvíľke si vypýtajú poháriky a vypijú). No, Rusov je tu veľa, určite najviac, každý rezort má ruské nápisy, ruské jedálne lístky, náš je našťastie výnimka.

Zdenka s Marošom si predpoludním požičiavajú motorku a vyrážajú na miestnu raritu – červené duny – pojazdia si, nafilmujú aj okolie, vrátia sa zdraví a spokojní

. My sme medzitým objednali na stredu prepravu do Saigonu, pričom Jane majiteľ radí, aby sme navštívili najväčší miestny trh a keď sa pozrie na meno a adresu nášho hotela, vyhlasuje „bývate priamo tam“. Na obed sme boli v reštaurácii Areca a keďže nám tam chutilo, tak sme tam išli aj večer a trošku sme si zašantili. Na stole sa objavili: krokodílie mäso, žabie stehienka, pštros, rybie špízy  s yakitori , no suuupppeeeerrr...v utorok sme tam opäť, prvýkrát, čo dva dni po sebe jeme v tej istej reštike:-))

 

 

 

Utorok 29.11. „Povedz cheese!“

 

Posledný celý deň pri vietnamskom mori, hneď to na nás vidieť, každý je viac vo vode, fotky sa množia, či s miestnym strážnikom,

alebo čašníčkou,

zbierajú sa mušle, vybrali sme si opratú bielizeň a pomaličky máme prvý týždeň za sebou... Zajtra už napíšem z Ho Chi Minh City… Každý špekuluje, čo dnes na večeru.

 

Streda 30.11. Odvážnemu cesta praje

 

Ráno sa vstáva už o pol siedmej, nič vážne nie je ne programe, no zrazu si chce každý užiť ešte mora, . Potom raňajky a ešte rýchlo do bazéna a  už iba balenie, obed v Arece a o jednej nás už čaká mikrobus, ktorý vzdialenosť 220 km vraj určite prekoná za 4 hodiny... ha ,ha , ha – neprekonal. Kto nešiel po Saigone v špičke, neveril by tomu, čo by som napísal, takže to radšej nenapíšem, ale záujemcom rád ukážem na videu. (No predsa taký malý pokus o popis: veľa križovatiek, čo je taká kombinácia kruhového objazdu a križovatky, pričom sa tam vchádza naraz zo všetkých smerov, prechádza sa cez ňu podľa odvážnosti, ale v konečnom dôsledku všetci prejdú , bez hromženia, rozčuľovania a kolízií, pritom je celkom jedno, či križovatka je neriadená, riadená svetlom, alebo policajtom. Jediná svetlá výnimka je, keď zaznie policajná húkačka, idú obrovské motorky a za nimi zopár mercedesov so súdruhmi. Vtedy všetko zastane a ulice na pár sekúnd stíchnu. Zaujímavý je ešte spôsob jazdy na hlavných ťahoch, čo sú dva pruhy: jeden pre autá, druhý pre motorky s maximálnou povolenou rýchlosťou 80 km/h. Náš vodič sa ponáhľal, čo sa robí tak, že zabliká na protiidúce autá, autobusy alebo mikrobusy a gestikuláciou sa ich spytuje, či sú pred nami policajti, po troch záporných odpovediach kladie ruku na klaksón, nohu na plyn a podľa situácie buď sprava vytlačí tak zo dvadsať - tridsať motoriek, alebo zľava cez dvojitú plnú čiaru vyháňa autá a motorky idúce v protismere na krajnicu, a to zúrivým trúbením. Pochopiteľne, takú istú informačnú službu poskytuje proti jazdcom. Ako náhle sa však na ceste objaví signál „policajti“, doprava sa vráti „do predpisov“.

Dosť o cestovaní, zastavujeme pred hotelom Thien Xuan,

v absolútnom centre Saigonu. Hotel je veľmi pekný, je širší ako väčšina na okolí (tie majú šírku jednej izby ako takmer všetky domy v centre – čo má na svedomí pravdepodobne cena pozemkov). Keďže sme iba 50 m od najznámejšieho trhu Bahn  Thiet, vybiehame sa tam, ale je žiaľ otvorený od 7. do19., takže až zajtra. Ale okolie žije, sadáme na námestí za stôl , ktorý pre nás bleskovo pripravili a dávame si večeru... no, opäť výborná.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štát zmení výpočet dôchodkov. Ešteže tak, odkazujú seniori

Od budúceho roka sa mali dôchodky zvyšovať len podľa rastu cien, politici však cúvajú. Ceny rástli primálo.

KOMENTÁRE

Hľadáme dospelých, zn. Brexit

Zmenené okolnosti viedli k ostrejším pozíciám pred začiatkom negociácie o odchode Británie z EÚ.

ŠPORT

Do ringu by som už nešiel ani za päťdesiattisíc, tvrdí náš najslávnejší boxer

Dostal ponuku za veľké peniaze bojovať v klietke. Odmietol.


Už ste čítali?