Ako sa chodí za obzory… Vietnam – Thajsko 2011

Autor: Lubomír Šedivý | 3.8.2015 o 9:00 | Karma článku: 4,14 | Prečítané:  1023x

Vietnam ma priťahoval dlhé roky no a keď som začal s Thajskom , tak do Vietnamu je to iba krôčik . A priznávam pre nás veľmi príjemný......časť 1.

Dni pred , ako spomienka na vlaňajšok

 

To je tak, že ešte sme sa ani poriadne nevrátili z Thajska 2010 a ja som mal už zostavený variant na rok 2011. Rozhodil som siete a staré skúsené ryby hneď zabrali. Nasťa a Jaro Kupečkovci: „jasne, ideme, treba len povedať kedy ,koľko a kde je nástup“. Vierka a Stano Semanovci: „no áno, len s tou podmienkou, že sa to posunie tak o dva-tri týždne“. Moja žena: „no tak najneskôr návrat do 15.12., ale určite aj Vietnam“. Nové ovečky v košiari, Zdenka a Maroš Číkovci: „strašne radi by sme išli“... Tak som sadol za internet, ku knihám a začal kombinovať. A opäť spolupráca s Andreou a jej cestovkou pri vymýšľaní leteniek, konečná ponuka začiatkom apríla: 23 dní, z toho 7 dní Mui ne – more, Vietnam, 5 dní Ho Chi Minh City, 6 dní ostrov Koh Chang a more v Thajsku, 3 noci v Bangkoku a ostatné na transfery. Letecká preprava zhruba za 850 €, no po dvoch mesiacoch je to už 900 € a o týždeň opäť o 30€ viac, alebo potom Aeroflot asi za 780. Všetci odmietajú. Opäť využívam internet, nachádzam kombináciu Budapešť, Saigon, Bangkok, Viedeň za 775€. Okamžite platíme a – sme v tom. Už iba nájsť hotely, transfery, skombinovať časy, vymyslieť výlety... ale to už je vlastne rutina . Do týždňa je všetko vymyslené, niečo aj zaplatené, ostatné zarezervované a výlet je zhruba v polovici septembra hotový – na papierikoch.

Potom už iba zopár telefonátov, mailov a zrazu – panika. Záplavy v Thajsku, každý sleduje televízie, správy, telefonicky sa vymieňajú nenápadné otázky tipu „a čo, keď…“ Zastávam post tvrdého optimistu: „za ten čas, kým tam prídeme, všetko sa urovná.... Ale v duši už nie som si až taký istý, ale bojujem... A potom nastáva deň D – 22.11., keď sa pred pol jedenástou stretávame u nás v Rusovciach. Prví prichádzajú Košičania, po nich Malačania a napokon Podunajsko - biskupičania, vlastne celkom posledný šofér mikrobusu, čo nás povezie do Budapešti (so zmätkom v deň pred odchodom, pretože vtedy sa zistilo, že auto, čo nás má odviezť nie je 8+1, ale len 7+1, no podarilo sa nájsť náhradu). 10,45 vyrážame: Tour  Vietnam – Thajsko 2011 sa začína...

 

 

Deň prvý a druhý, utorok a streda 22. a 23.11. Teória chaosu.

 

Takže vyrážame, prvá etapa, či vlastne prológ: Rusovce Ilýrska, smer Budapešť, letisko Ferenca  Liszta , bývalé Ferihegyi II. Nálada v minibusíku výborná, Číkovci a Kupečkovci sa zoznamujú, namiesto skúseností sa vymieňajú otázky podnienené vlaňajškom, totiž kto čo má a kto čo zabudol, teda nemá. Nezabudlo sa, pochopiteľne, na Janine plavky, samozrejme tie vlaňajšie zabudnuté, a spomína sa. Na hraniciach nás zastavuje colná polícia , ale všetko je OK a o slabé 3 hodinky sme na letisku, registrujeme sa a za nami sa hneď vytvára rad . 16,15 Qatar airways naberá výšku a smer Doha, my netušíme, aký bude deň dlhý. Po pokojnom lete v spoločnosti slovenských gynekológov , ktorí letia na kongres do Bangkoku a po ceste sa dobre bavia a popíjajú, 23,30 pristávame v Dohe.

Kontrola cien v Duty free (parfumy drahšie, cigarety namiesto v kartónoch po 5 iba po 3, že by tiež kríza?  Vypĺňame tlačivá na vietnamské víza, prestupujeme z Boeingu do Airbusu a vydávame sa na 9-hodinový let do Saigonu s medzi pristátim v Bangkoku.

14.35 miestneho času a na chlp presne sme v Saigone (Ho Chi Minh City), takmer 5 miliónov obyvateľov a dopravný – neviem, ako to nazvať...!.Ono sa to naozaj ťažko opisuje, pretože aj ťažko sa na to pozerá, to človek musí zažiť a pritom so skúseným šoférom. Ale poďme po poriadku. Prichádzame na vízové, odovzdávame doklady , foto a pasy, o 15 min. platíme po 25 US dolárov a sme hotoví, prechádzame cez kontrolu, batožina už vyložená a šofér s nadpisom Mr.  Lubomír Šedivý nás čaká, sadáme do mikrobusu a vyrážame. Dostávam otázku: koľko ešte?  Vravím, že píšu 220 km a asi 4 hodiny, čo vyvolá rebelantské reakcie, vyjadrené hlavným slovom „koľko???“ Radím im, aby sa spýtali šoféra. Chvíľu rozmýšľa a odpoveď prekvapí aj mňa: 5... Po jazde trvajúcej poldruha hodiny  von z Ho Chi Minh City začíname chápať. 

Síce trochu blúdime, ale, čo je hlavné, systém jazdy je neopísateľný a nepochopiteľný. Skúsim sa na to pozrieť z hľadiska nášho šoféra:  Asi 40 % času klaksón je v stave pokoja, 60 % vytrubuje do sveta, teda na cestu. Keď prídeš na križovatku, každá ti spôsobom jazdy pripomenie kruhový objazd, vyrážaš totiž v štyroch pruhoch, pričom je jedno z ktorého, aj či ideš rovno , alebo odbočuješ vpravo - vľavo, zvíťazí – odvážnejší... („Odvážnemu šťastie praje!“). Treba však dodať, že za celú jazdu sme videli iba jednu haváriu, čo aj náš vodič konštatuje veľmi prekvapene. No a ešte jedna dopravná zaujímavosť. Povolená max. rýchlosť  na diaľnici 80 km/hod, dosť plných čiar, neskutočné množstvo motoriek

, ktoré majú svoj vlastný pás... nič neplatí, iba dobrá trúba, večer silné diaľkové svetlá , ktorými treba blikať proti jazdcom a predbiehaným. Pri zážitku, ktorý nakoniec trval takmer 6 hodín, humor a optimizmus z nás vyprchávali, ja nezvyčajne zmĺkam a čím ďalej, tím namáhavejšie hľadám optimistické slová na povzbudenie spolucestujúcich.

O 21.00. miestneho času, to je 28 hodín po štarte z Rusoviec, zastavujeme v dedinke Mui ne pri našom Thai Hoa Resort. Prichádzame k recepcii, kde nás okamžite zinkasujú , odovzdajú kľúče, zopár základných info a zrazu nás cez stavbu vedú k „našim“ bungalovom. Náladu možno takmer krájať.

Zrazu však vchádzame do nádhernej  záhrady, bungalovy pekné, takmer pri pláži, v reštike majú na nás čas a tak po večeri a zopár pohárikoch  nálada stúpa a my rýchlo zaspávame.

 

 

Štvrtok 24.11. Vstávaj, Maroš, hore…!

 

Ráno, sedem hodín, ťukám na Maroša, ideme k moru a skúšame to. Na piesočnej pláži priam bodrel, neskôr zisťujeme, že to rybári, čo ráno vyťahujú siete

, takže ten neporiadok pochádza vlastne z mora, je to  to , čo sa vytriasa zo sietí priamo na pláž. Ale voda je super. Raňajky, nádherné sedenie priamo pri bazéniku a pláži.

Všetci sa poberajú k moru a iba Zdenka Maroš a ja sa smerujeme po namočení popozerať okolie a je tam množstvo lákavých reštaurácií, obchodov , zmenární.... Tak niektoré otestujeme

a ostatným odporučíme a zdôrazňujem vietnamské jedlo je božské , však sme si to vyskúšali často a radi.

Piatok 25.11. Opticko - Ruský

Ráno kúpanie, masáže, obed v inej reštike, zato ako cez kopirák. Podvečer zmena , ideme do centra Mui ne, večera v perfektnej miestnej reštaurácii  Vietnam home a potom prechádzka, keď tu zrazu čo nezbadáme, vlastne zbadáme: Optiku.

Všetky ženy okamžite dnu a my chlapi po minuloročnej skúsenosti do najbližšej krčmy na pivo. Majitelia Rusi, tak sme si trošku aj precvičili túto reč (mimochodom, všade nápisy v azbuke a mnohé v tom najväčšom formáte). A konečné resumé: 6 ks okuliarov a ďalší deň je  v prd...teda za nami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štát zmení výpočet dôchodkov. Ešteže tak, odkazujú seniori

Od budúceho roka sa mali dôchodky zvyšovať len podľa rastu cien, politici však cúvajú. Ceny rástli primálo.

KOMENTÁRE

Hľadáme dospelých, zn. Brexit

Zmenené okolnosti viedli k ostrejším pozíciám pred začiatkom negociácie o odchode Británie z EÚ.

ŠPORT

Do ringu by som už nešiel ani za päťdesiattisíc, tvrdí náš najslávnejší boxer

Dostal ponuku za veľké peniaze bojovať v klietke. Odmietol.


Už ste čítali?