Menej o petangu a viac o cestovaní po Juhovýchodnej Ázii - časť III.

Autor: Lubomír Šedivý | 15.6.2015 o 9:09 | Karma článku: 3,84 | Prečítané:  461x

.Rok 2009 a ja som si užíval svoj sen v poslednej časti v malajskom Kuala Lumpur a už sa mi v hlave črtal plán na ďalší rok.

Priletelo lietadlo a nás desať nastúpilo a chceli sme si dať kufre nad hlavu , ale letuška nás upokojila, nech si sadneme po jednom a kufre dáme vedľa seba , lebo okrem nás nastúpili iba dvaja ďalší pasažieri. Let bol pokojný , krásny výhľad a na letisku v Kuala Lumpur nás čakal výborný miestny taxikár (volajme ho napr. Joe). Po nalodení do dvoch áut nás oboznámil v škatuľke o živote v Malajzii, čo je dobré a zaujímavé v KL (oficiálna skratka Kuala Lumpur a  letisko sa volá KLIA), kde sa dá dobre vymeniť peniaze, slušne nakúpiť, prípadne zabaviť....Doviezol nás k svetoznámym dvojičkám Twin Towers  v noci, porozprával nám o obrovskej tolerancii náboženstiev a potom , čo nám v hoteli odmietli naliať aspoň pivo (alkoholové problémy v prevažne moslimskej krajine ešte popíšem) nás odviezol do uličky plnej barov a ruského personálu. Tu sme si s chuti dali zopár Tigrov.

Ráno sme vyrazili smer PETRONAS Twin Towers  systémom nadzemných a podzemných železníc , ktoré tu boli lacné, prehľadné a veľmi presné . Pri každom vlaku stáli „nastupovačky“ , ktoré zaisťovali plynulosť dopravy a zároveň podporovali takmer 100% zamestnanosť v Malajzii. Ďalšie zvláštne zamestnanie sme zaregistrovali hneď pri príchode do dvojičiek , v každej toalete boli dvaja „uvádzači“, ktorí okrem uvedenia do kabínky, sa zároveň starali aj o poriadok v týchto priestoroch. Milé prekvapenie nás čakalo pri registrácii na výhľad , keď nám oznámili, že nemusíme čakať do zajtra, ale je možné sa dostať hore už dnes poobede. Tak sme si pozreli nádherné akvárium , kde ste sa po pohyblivých chodníkoch vozili pod obrovskými akváriami plnými rýb , ale aj veľkých rají a žralokov.

Našli sme aj samoobsluhu , kde predávali  alkohol , ale až po 15 hod , dovtedy bol za mrežami a pod strážou ochranky a iné značky potravinových obchodov túto pliagu ľudstva neponúkali vôbec. Výhľad z mosta medzi dvojičkami bol očarujúci , len nás trošku prekvapila odpoveď na otázku , že čo je v tomto meste historické. Odpoveď po ukázaní na jednu menšiu , asi 30 poschodovú budovu znela, táto banka má už vyše 20 rokov.

Večer nás na hotely vyzdvihol náš priateľ Joe a odviedol  na čínsky trh na ulici Petaling . Ten sa stal veľmi obľúbeným miestom mojej ženy Janky. Po viacerých upozorneniach nech sa jednáme o ceny sme rýchlo zistili ako vedia domorodci napodobňovať čokoľvek . Veľmi obľúbenou vetou tu bolo „toto je prvá kópia...(miesto troch bodiek si doplňte akúkoľvek svetovú značku , oblečenia, topánok, kabeliek, hodiniek , atď.) .

Druhý deň doleteli aj piati Pezinčania, vybrali sa k dvojičkám a my na známu Bukit Bintang, kde bol jeden obrovský obchodný dom vedľa druhého. Dobre sa nakupovalo systémom od vrchu dole, na vrchných poschodiach boli trhy a čím ďalej nižšie značkové obchody. Zo zvláštnosťou sme sa stretli asi na 5. poschodí , kde skoro vedľa seba boli obchody s nápisom Adidas a Original Adidas. Navonok rovnaký tovar , ale rozdielne ceny . Na 10. poschodí to bolo veľmi podobné , len tie ceny boli minimálne 5x nižšie. Malý šok sme ešte zažili , keď sme sa napchávali v suteréne v reštaurácii a nad hlavou nám zrazu začalo niečo hrkotať a blikať a ono cez päť poschodí tam jazdil vláčik plný turistov. A večer opäť na čínsky trh , len s hrôzou sme zistili , že v okolí nášho hotela neboli potraviny z alkoholom , takže ten večer bez piva a bez koňaku. Ale pred tým sme mali na trhu dva krásne zážitky. Janka s Vierkou išli do topánkového obchodu , kúpiť Vierke tenisky, no a majiteľka , keď už vyčerpala celý svoj sortiment  s pokojom  usadila obe kupujúce do svojho stánku a obiehala svojich kolegov a nosila stále nové ponuky . Po polhodinke sa obchod uzavrel . My so Stanom sme tam dlho nevydržali a išli kupovať tričká , pre môjho dvojmetrového a vyše metrákového priateľa. Zdalo sa to v Ázii skoro nemožné , ale iba skoroJ. Zastavili sme sa v stánku kde majiteľ hrdo ponúkal tričká Lacoste a Polo a tvrdil , že má všetky veľkosti, keď sme však ukázali na Stana , chvíľku zaváhal a na to okamžite dodal ,nemám, ale zajtra bude ,ale tu som ho dostal. Včera ste nám  hovoril to isté .......a tu zapracovala obchodná hrdosť. Usadil nás vo svojom obchodíku cca 3x2 metre , plného tovaru a vyrazil do uličiek trhu. Po 10 min sa vracia a prináša balík tričiek a medzi nimi ozaj Lacoste 4XL, no ale fajn , my ale chceme aj iné farby. Malý, veľký obchodník opäť mizne a o pätnásť minút sa vracia s tromi balíkmi tričiek od XS až po aspoň jedno 4XL. No a takýto hodinový nákup a nakoniec Vierka s obuvného stánku vychádza s vysnívanými teniskami a Stano myslím, že  osem veľkých tričiek. No nenakupujte s radosťou na takomto trhu. Nasťa, keď zbadala , úspešný ženský kauf , hneď si zbalila, jazykovú odborníčku Janku a hybaj na kabelky. Prvé kópie svetových značiek lákali , vzhľadom a hlavne cenou. Stano a ja sme zaujali miesto pri jedlových stánkoch a zrazu náš pohľad fascinovane hľadí na staršieho pána, ktorý na svojom bicykli má primontovaný akýsi gril a tam sa točia nádherné , aj keď trošku červenšie klobásky. Keď už majiteľ začína baliť , Stano sa pohne a zo 10 klobások si nechá zabaliť.  So slovami  , keď nie je pivo aspoň toto bude pochúťka.......nebola. Večer , keď sme sa stretli na chodbe na pracovnej porade , ozaj bez alkoholu , Stano vytiahol klobásky. Všetkým  sa rozsvietili oči , ale po prvom zahryznutí aj táto radosť dňa skončila.....boli sladké.  „ No i takový dny jsou “

Večer sa však neskončil , vidím ako Blanka a Majka , sedia nad sprievodcami Malajzie a mapou Kuala Lumpur a píšu a kreslia. Na môj dotaz, že čo hľadajú mi oznámili, že objavili park , kde sú rôzne atrakcie, zvláštne rastliny, vtáci, motýle, atď. Už som mal na jazyku, že však , to je ten park , kde máme ísť zajtra, keď som zbadal Stanov pohľad a hneď som zareagoval . Super kočky, takže zajtra ste vy dve vedúce dňa a v duchu som sa tešil na deň bez povinností.

 

Ale trošku som sa mýlil, ale aj zabavil a zároveň si zdvihol svoje ego. No a tu sú podrobnosti. Ráno o deviatej prekvapujúco celá výprava pred hotelom  a načas a vyrážame smer nadzemný vlak. Prvý úsmev nastáva, keď vedúce dňa nakúpia lístky a hrnú sa na nástupište smer......presne opačný ako je park. Na poznámku, že treba ísť na druhú stranu , sme dostali odpoveď , čoby však tu vždy nastupujeme, odpoveďou na vetu, ale park je naopak ako sme doteraz jazdili , je hlavne pohŕdavý úsmev. Vystupujeme na konečnej , kde pozorujeme aj fotíme neskutočnú výhybku , ktorú predstavuje betónová jednokoľaj a pracuje ako hodinky.

Vychádzame z nástupišťa a tu sprievodkyne zostávajú opäť zaskočené, pred nami sieť asi štyroch šesťprúdových diaľníc, medzi nimi dva vyše dvadsaťposchodové luxusné hotely a v diaľke asi troch km sa nachádza náš vysnívaný cieľ – park. Nechal som asi päť minút sa dievčatá škvariť  vo vlastnej šťave a potom som vytiahol svoje vedomosti , ktoré som si naštudoval už doma. Prešli sme podzemnými garážami hotela Hilton a potom na drzovku  prebehli jednu šesťprúdovku a boli sme v parku. A tu zrazu sa nikomu nechcelo ďalej. Usadili sme sa v bufete , vedľa ktorého mala Blanka, ako zamestnankyňa železníc výstavku historických lokomotív, dôvod tvrdiť, že je na služobnej ceste. Janka z Vierkou dobehli rozžiarené a v ruke držali zachladené plechovkové pivo . Stano a ja otvárame , pijeme a vypľúvame . Zázvorové, nealkoholické , no hnusné, brŕŕŕŕ. Padá návrh Jankin, ja idem na čínsky trh a zrazu sa takmer všetci otáčajú a zrýchlený presun smer Petaling street. Okrem Ivety a Majky , tie pokračujú v prechádzke parkom, a Mira s Blankou , ktorí už nemajú chuť behať po trhu a tak sa vracajú na hotel a fotia z okna čo sa dá.

Večer záverečná porada , aj príslušný obchodný reťazec na alkohol sa našiel a každý balí a chváli sa tým čo si v Ázii kúpil a už iba nostalgia a teória , čo o rok a ja už to mám v hlave  a moja láska je už nekonečná . No a veľa ľudí ktorých ste tu zažili , ešte veľa krát stretnete v mojich denníkoch. Juhovýchodná Ázia je pre mňa neuveriteľným zdrojom relaxu , hlavne v spoločnosti mojej ženy , mojich priateľov a keď si predstavím, koľko toho mám ešte v pláne tu vidieť , musím , žiť veľmi dlho .

Bratislava marec, apríl 2015 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štát zmení výpočet dôchodkov. Ešteže tak, odkazujú seniori

Od budúceho roka sa mali dôchodky zvyšovať len podľa rastu cien, politici však cúvajú. Ceny rástli primálo.

KOMENTÁRE

Hľadáme dospelých, zn. Brexit

Zmenené okolnosti viedli k ostrejším pozíciám pred začiatkom negociácie o odchode Británie z EÚ.

ŠPORT

Do ringu by som už nešiel ani za päťdesiattisíc, tvrdí náš najslávnejší boxer

Dostal ponuku za veľké peniaze bojovať v klietke. Odmietol.


Už ste čítali?